Európska centrálna banka (ECB) tento týždeň, presnejšie vo štvrtok 5. júna, opäť pristúpila k zníženiu svojich kľúčových úrokových sadzieb, čím sa snaží o posilnenie slabnúcej ekonomiky eurozóny tvárou v tvár rastúcemu napätiu v globálnom obchode. Od júna minulého roku išlo už o ôsme zníženie sadzieb, pričom najnovší krok prináša pokles o 25 bázických bodov. Na základe poznatkov agentúr DPA a AFP o tom informujú Správy STVR.
Posledné zníženie znamená, že od 11. júna sa úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií znížia na 2,00 percenta, hlavných refinančných operácií na 2,15 percenta a jendodňových refinančných operácií na 2,40 percenta. ECB tento krok odôvodnila aktuálnymi ekonomickými a inflačnými prognózami, ktoré naznačujú, že inflačné tlaky sa v eurozóne zmierňujú.
Blížime sa k inflačnému cieľu, tvrdí banka
Podľa najnovších projekcií by sa celková inflácia v eurozóne mala už v roku 2025 priblížiť k 2-percentnému cieľu ECB. Na rok 2025 banka predpovedá infláciu presne na úrovni 2,0 percenta, v roku 2026 pokles na 1,6 percenta a v roku 2027 opätovný návrat k 2 percentám.
V prípade jadrovej inflácie, ktorá nezohľadňuje volatilné ceny energií a potravín, predpokladá ECB v roku 2025 hodnotu 2,4 percenta a postupné zníženie na 1,9 percenta v rokoch 2026 a 2027. Tieto údaje signalizujú stabilizáciu cenového rastu, čo vytvára priestor pre pokračovanie v uvoľnenej menovej politike.
Sú aj riziká, a to vážne
Pokiaľ ide o ekonomický rast, ECB predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v roku 2025 vzrastie o 0,9 percenta. V roku 2026 očakáva rast na úrovni 1,1 percenta, čo je mierne pod predchádzajúcou prognózou, ktorá hovorila o raste 1,2 percenta. Na rok 2027 banka predikuje rast 1,3 percenta, pričom rast budú podporovať vyššie reálne príjmy domácností, silné trhy práce a vládne investície do oblastí ako obrana a infraštruktúra.
ECB však upozorňuje, že neistota v globálnej obchodnej politike, vrátane potenciálnych obchodných konfliktov, môže v krátkodobom horizonte negatívne ovplyvniť export a podnikové investície. V strednodobom horizonte by však mala rastúca vládna podpora napomôcť vyvážiť negatívne vplyvy a podporiť hospodársku expanziu.
Banka napokon vo svojom vyhlásení varovala, že ďalšia eskalácia obchodného napätia v nadchádzajúcich mesiacoch by mohla viesť k tomu, že hospodársky rast aj inflácia budú nižšie, než predpokladajú aktuálne projekcie. Vývoj na globálnych trhoch preto zostáva pre eurozónu významným rizikom.
Ako to ovplyvní bežných ľudí?
Zníženie kľúčových úrokových sadzieb zo strany ECB bude mať citeľný dopad aj na bežných ľudí na Slovensku. V prvom rade sa očakáva, že dôjde k poklesu úrokových sadzieb na úveroch, čo je pozitívna správa pre všetkých, ktorí plánujú financovať bývanie prostredníctvom hypotéky alebo si vziať spotrebiteľský úver.
Nižšie úroky znamenajú, že nové úvery budú lacnejšie a existujúcim klientom s pohyblivou sadzbou sa môžu v budúcnosti znížiť mesačné splátky. Lacnejšie financovanie by mohlo podporiť aj podnikateľov a firmy, keďže dostupnejšie pôžičky môžu uľahčiť investície a expanziu.
Na druhej strane, zníženie sadzieb má aj menej priaznivý efekt, a to konkrétne pokles výnosov z vkladov. Banky budú postupne znižovať úročenie bežných účtov, termínovaných vkladov či sporiacich produktov. Sporitelia tak musia rátať s nižšími výnosmi, čo môže ovplyvniť najmä tých, ktorí hľadajú bezpečné formy zhodnocovania svojich úspor.
V prostredí nízkych sadzieb sa preto oplatí dôkladnejšie zvažovať alternatívne investície, akými sú napríklad dlhopisy, podielové fondy či iné formy investovania s vyšším potenciálom výnosu, ale aj s vyšším rizikom.
Ďalším kľúčovým faktorom je oslabenie eura, ktoré často sprevádza obdobie nízkych sadzieb. Slabšie euro môže viesť k miernemu zdraženiu dovážaných tovarov, vrátane pohonných látok, elektroniky alebo oblečenia. Na druhej strane to môže podporiť slovenských exportérov, pretože ich produkty budú pre zahraničných odberateľov cenovo výhodnejšie.
V širšom kontexte má zníženie sadzieb za cieľ podporiť ekonomický rast a znižovať nezamestnanosť tým, že motivuje domácnosti aj firmy viac míňať a investovať.
Pre Slovensko, ako členský štát eurozóny, budú tieto efekty citeľné najmä v oblasti dostupnosti úverov, dynamiky domáceho dopytu a postupných zmien v cenovej hladine.
