Štát v posledných rokoch postupne zavádza nové povinnosti, ktoré menia spôsob evidencie platieb a úhrad v podnikateľskej sfére. Od eKasy v roku 2019, cez povinné podnikateľské účty spojené s transakčnou daňou, až po novú povinnosť, o ktorej informujú Aktuality.sk. Všetci predajcovia budú musieť zákazníkom umožniť bezhotovostné platby, avšak samotní zákazníci ich nebudú mať povinnosť využiť.
Zatiaľ čo projekt eKasa zaviedol online napojenie registračných pokladníc na finančnú správu a transakčná daň prinútila podnikateľov zriadiť si účty v bankách, nový návrh ministra financií Ladislava Kamenického smeruje k tomu, aby každý predajca umožňoval zákazníkom zaplatiť bezhotovostne, konkrétne prostredníctvom QR platieb.
Skúška sa začne už v novembri
Kamenický označuje QR platby za „malú revolúciu v platbách na Slovensku“, pričom skúšobná prevádzka je plánovaná od 1. novembra tohto roka do 31. marca budúceho roka. Povinnosť by sa týkala všetkých predávajúcich, vrátane tých na trhoviskách so zeleninou či kvetinami.
Neprehliadnite
Výhodou QR platieb má byť predovšetkým úspora na poplatkoch, ktoré by inak platili za platby kartami. Na druhej strane, predpokladom využívania QR platieb bude vlastnenie smartfónu s internetovým pripojením. Minister zároveň prisľúbil, že štát bude rokovať s bankami, aby poplatky za QR platby neboli prenesené na obchodníkov.
Súlad s právom
Podľa právnika Michala Dolňana, ktorý pôsobí v strane Demokrati, je zavedenie takejto povinnosti v súlade s právom Európskej únie (EÚ) aj Ústavou SR, avšak len za predpokladu, že zákazníci budú mať aj naďalej k dispozícii možnosť platiť hotovosťou. Bezhotovostné platby prostredníctvom QR kódov tak majú vystupovať de facto ako rozšírenie existujúcich platobných možností, nie ich náhrada.
Neprehliadnite
Minister Kamenický ubezpečuje verejnosť, že právo na hotovosť zostane zachované, a že zákazníci si budú môcť slobodne vybrať, akým spôsobom chcú zaplatiť.
Dolňan zároveň upozorňuje, že právo na hotovosť nie je absolútne. Zákon môže primerane upraviť podmienky platieb v podnikateľskom styku a zároveň existujú aj limity, napríklad maximálna výška hotovostných platieb 15-tisíc eur, čo je v súlade s európskymi odporúčaniami.
Teraz QR platby, predtým transakčná daň
Aktuality.sk tiež prinášajú zaujímavé štatistiky týkajúce sa transkačnej dane, ktorá na Slovensku platí od 1. apríla, teda už dva mesiace. Okrem samotného odvádzania dane sa celkom problémovou stala aj povinnosť zriadiť si podnikateľský, respektíve transakčný účet. Pôvodné odhady tvrdili, že sa dotkne približne 190-tisíc subjektov, zatiaľ čo platenie dane sa malo dotknúť asi 700-tisíc subjektov.
Podľa daňového poradcu Roberta Kalmára zo Slovenskej komory daňových poradcov bolo zriadenie účtov odôvodnené ako súčasť fiškálnej politiky a kontroly daňových tokov. Zákon pritom umožňuje využívať akýkoľvek platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na Slovensku alebo v zahraničí, avšak banky odmietli akceptovať osobné ako transakčné, hlavne kvôli technickým a kontrolným nárokom.
Banky pritom čelili viacerým komplikáciám. Kvôli transakčnej dani museli investovať značné prostriedky do rozvoja IT systémov. Úpravy si ale nevyžiadali iba technické riešenia. Vyžiadali si aj dôkladné aktualizácie obchodných podmienok a klientskej dokumentácie.
Napríklad VÚB banka musela meniť klientske výpisy a podmienky, Tatra banka označila implementáciu dane za rozsiahly projekt s vysokými nákladmi. Slovenská sporiteľňa priznala, že musela odložiť niektoré plánované inovácie v prospech implementácie požiadaviek súvisiacich s transakčnou daňou.
Stojí za zmienku, že podobnú záťaž už podnikatelia zažili v roku 2019 s projektom eKasa. Povinnosť prepojiť registračné pokladnice s finančnou správou zasiahla vyše 123-tisíc podnikateľov a priniesla náklady v celkovej výške približne 28-miliónov eur. Podnikatelia museli investovať buď do úprav existujúcich pokladníc, alebo do kúpy nových zariadení. Alternatívou bola internetová aplikácia VRP 2.
QR kódy môžu byť problémom pre menšie subjekty
Zavedenie QR platieb ako povinnosti zo strany štátu sleduje zníženie podielu hotovostných platieb a zvýšenie transparentnosti tržieb. Otázkou zostáva, ako sa k novej povinnosti postavia najmä drobní predajcovia, ktorí môžu mať problém so smartfónom, internetom alebo technickými znalosťami potrebnými na realizáciu bezhotovostných platieb.
