Náklady na zamestnancov podľa analýzy inštitútu INESS rastú, ale na výplatných páskach Slovákov sa to nedoráža. To znamená, že hoci zamestnávatelia vynakladajú na svojich zamestnancov výrazne viac, ľudia vyšší zárobok v realite nepociťujú. Dôvodom je, že narástla cena práce a teda aj náklady, ktoré platia zamestnávatelia. Za šesť rokov stúpli tieto náklady o 14 percent. Ministerstvo financií SR hovorí, že nárast nákladov nebol taký dramatický a každý inštitút zvolil pri výpočte inú metodiku.
Analýza INESS ale ukazuje, že do nákladov sa započítava čoraz viac daní, odvodov a rôznych príplatkov, ktoré zvyšujú hrubé mzdy. Ako sme ale naznačili, zamestnanci z týchto peňazí vidia na výplatných páskach len minimum. Téme sa venoval spravodajský portál STVR.
Náklady na zamestnancov sú vyššie
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) vyrátal, že priemerný zamestnanec v priemysle vyjde zamestnávateľa viac ako 3500 eur. Zamestnanec pritom na výplatnej páske uvidí sumu len 1765 eur. Ide teda o dvojnásobne nižšiu sumu, než vynaloží zamestnávateľ. INESS tiež uvádza, tento rozdiel naďalej rastie. Napríklad v roku 2019 stál rovnaký zamestnanec so mzdou 1765 eur zamestnávateľa o 500 eur menej.
Podľa odborníkov môže za to daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré patrí spomedzi okolitých krajín k najvyššiemu. Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták pre STVR povedal, že ide o fenomén, ktorý sťažuje konkurencieschopnosť našich podnikov oproti konkurentom z okolitých krajín alebo EÚ.
Ministerstvo financií to vidí inak
Ministerstvo financií SR tvrdí, že rozdiel nie je taký veľký, ako to prezentuje INESS. Hovorí o odlišnej metodike. Napríklad pri zamestnancovi s priemernou mzdou sa do roku 2024 daňovo-odvodové zaťaženie skôr znižovalo. Ministerstvo zdôraznilo, že sú preň relevantné len také dáta, ktoré sú tvorené jednotnou metodikou a vedia sa oprieť o medzinárodné porovnanie.
Odborári si zas myslia, že namiesto zdanenia práce by sa mali navýšiť iné dane. Navrhli, aby sa na Slovensku uplatňoval podobný pomer ako v niektorých vyspelých európskych štátoch. Tam je pomer zdanenia práce a zdanenia kapitálu na úrovni 50 percent (50/50). Za veľké náklady na zamestnancov považujú aj viaceré benefity, ktoré pracovníci získali zo zákona. Ide napríklad o príspevok na šport alebo rekreáciu. Rezort financií v tejto súvislosti pripomenul, že spomínané benefity sú pre firmy daňovo odpočítateľným nákladom. V konečnom dôsledku je to teda pre ne úľava na daniach.
