Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo zmenu zákona, ktorá má upraviť spôsob, akým sa starostlivosť o deti započítava do dôchodkového systému. Aktuálny stav totiž spôsobuje, že rodičia, ktorí začnú popri rodičovských povinnostiach pracovať za nízky príjem, paradoxne strácajú na budúcich dôchodkoch viac ako tí, ktorí vôbec nepracujú.
Aktuálne pravidlá diskriminujú pracujúcich rodičov
V súčasnosti štát uhrádza dôchodkové poistenie za osoby, ktoré sa starajú o vlastné dieťa do veku šiestich rokov (alebo až osemnásť rokov, ak ide o dieťa s dlhodobými zdravotnými problémami). Poistené sú pritom zo základu vo výške 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve Slovenska spred dvoch rokov, čo znamená výhodné podmienky predovšetkým pre rodičov s nízkymi alebo nulovými príjmami.
Avšak, ak rodič začne aj popri starostlivosti pracovať a jeho zárobok je veľmi nízky – napríklad na úrovni minimálnej mzdy, vzniká problém. Štát v takomto prípade automaticky prestáva platiť dôchodkové poistenie za rodiča. Dôsledkom je, že rodič má odvody hradené už iba z vlastného zárobku, často výrazne nižšieho ako 60 percent priemernej mzdy. V praxi tak rodič, ktorý popri starostlivosti pracuje, dostane nižší budúci dôchodok, ako ten, ktorý sa venuje len starostlivosti o dieťa a vôbec nepracuje.
Neprehliadnite
Práve táto situácia sa podľa ministerstva musí nevyhnutne zmeniť. Novela zákona o sociálnom poistení by preto mala odstrániť tento paradox a zabezpečiť, aby boli rodičia spravodlivejšie posudzovaní pri určení nároku na budúcu dôchodkovú dávku.
Zmeny ako odpoveď na sociálnu nerovnosť voči rodinám s deťmi
Súčasný dôchodkový systém považujú mnohí odborníci dlhodobo za problematický. Okrem spomenutej nerovnosti vzhľadom na rodičov pracujúcich za nízke mzdy je hendikepovaný aj voči rodičom s vyššími príjmami, nakoľko náhradný vymeriavací základ vo výške 60 percent priemernej mzdy im môže nepriaznivo ovplyvniť budúci dôchodok kvôli nižšie hodnotenému obdobiu. Novela zákona by mala postupne poskytnúť riešenie aj v tomto smere.
Fakty potvrdzujú, že rodičia – a obzvlášť tí v neúplných rodinách – patria na Slovensku medzi najohrozenejšie skupiny. Podľa dostupných štatistík až 38 percent domácností s jedným rodičom čelí vážnym finančným problémom a hrozbe chudoby. Situácia je kritická aj v mnohodetných rodinách – približne tretina domácností s tromi a viac deťmi žije na hranici chudoby alebo pod ňou. Pre porovnanie, len 13,1 percenta dôchodcov bolo v minulom roku ohrozených chudobou, pričom priemerný starobný dôchodok bol vo výške 683,10 eura, teda výrazne nad hranicou príjmovej chudoby stanovenou na približne 509 eur.
Budúce generácie čakajú nižšie dôchodky a neistá perspektíva
Problém dôchodkového systému sa však netýka len aktuálnych nerovností, ale najmä budúcej finančnej stability celého systému. Slovenská Sociálna poisťovňa v súčasnosti nemá zabezpečené ani prostriedky na celoročné vyplatenie dôchodkov, pričom tento rok dokáže z vlastných zdrojov pokryť len desať mesačných vyplácaní z plánovaných trinástich. Chýbajúce financie musí pokryť rozpočet štátu, čo je z pohľadu dlhodobého hospodárenia problematické.
Ešte dramatickejšia situácia však čaká mladé generácie narodené po roku 1988. Dnešní tridsiatnici môžu podľa aktuálnych podmienok očakávať budúce dôchodky až o štvrtinu nižšie ako ich predchodcovia, narodení pred rokom 1988. Kľúčový rozdiel spočíva v neuznávaní určitých období života (napríklad štúdia či materskej dovolenky) ako období dôchodkového poistenia, čo v minulosti umožňovalo starším ročníkom výrazne zlepšiť svoje dôchodkové nároky a konečné sumy penzií.
Ilustráciou tohto rozdielu sú porovnania dvoch modelových žien: žena narodená v roku 1962, ktorá pri rovnakých pracovných podmienkach a dvoch vychovaných deťoch získala mesačný dôchodok 861,10 eur. Naproti tomu žena narodená v roku 1988 by pri identickej pracovnej kariére dosiahla dôchodok len 638,40 eur. Mesačný rozdiel vo výške 222,70 eur jednoznačne ilustruje nevýhodnosť nastavenia systému pre mladšie ročníky.
Vo svetle dlhodobo nepriaznivej finančnej stability dôchodkov vypracovalo ministerstvo aj plán otvoriť druhý dôchodkový pilier. To znamená, že občania by po istý čas mohli dobrovoľne vystupovať alebo vstupovať do systému druhého piliera. Niektorí ekonomickí analytici však varujú, že takéto krátkodobé opatrenia by nepriniesli dlhodobé riešenie, ale naopak – v dlhodobom horizonte by mohli výrazne poškodiť stabilitu financovania dôchodkového systému a prehĺbiť deficity Sociálnej poisťovne.
Aj keď novela zákona, ktorú aktuálne ministerstvo práce finalizuje, predstavuje krok správnym smerom k odstráneniu niektorých nerovností a zlepšeniu dôchodkových podmienok pre rodiny s deťmi, bez komplexnejšej dlhodobej reformy zostáva perspektíva slovenského dôchodkového systému vážnou výzvou pre nasledujúce desaťročia.
