Štát sa pripravuje na významnú zmenu v oblasti trestného práva. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž v utorok (8. apríla) posunuli do druhého čítania návrh novely Trestného zákona, ktorý zavádza nový trestný čin. Na základe poznatkov agentúr TASR a SITA o tom informuje denník Pravda.
Týmto trestným činom má byť porušenie reštriktívnych opatrení Európskej únie (EÚ). Návrh predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom ide o súčasť transpozície európskej smernice, ktorá upravuje definovanie trestných činov a sankcií za porušovanie sankčných režimov Únie.
Štát rešpekujte celoplošné reštrikcie
Cieľom zákona, ako čiastočne vyplýva z jeho názvu, je zabezpečiť efektívne a jednotné uplatňovanie reštriktívnych opatrení naprieč členskými štátmi, a to pri zachovaní maximálnej ochrany hodnôt EÚ, jej jednotného trhu a dôveryhodnosti v kontexte zahraničnej politiky.
V súčasnosti slovenská legislatíva neumožňuje stíhať takéto porušenia trestnoprávne, čo znamená, že ak jednotlivec alebo firma poruší sankcie bloku, napríklad obchodovaním so sankcionovaným subjektom, nie je za to možné udeliť trest.
Rezort spravodlivosti preto navrhuje rozšíriť trestnoprávnu pôsobnosť aj na tieto skutky, pričom zdôrazňuje potrebu zavedenia tzv. hrubej nedbanlivosti ako špeciálneho typu zavinenia. Tento pojem bude mať význam pri posudzovaní viny páchateľov. Týkať by sa mal hlavne takých prípadov, keď subjekt nekonal úmyselne, no zároveň konal spôsobom, ktorý hrubo porušil základné povinnosti vyplývajúce zo zákona.
Okrem toho návrh obsahuje aj osobitné nastavenie hornej hranice peňažných trestov, ktoré bude možné uložiť právnickým osobám za takéto porušenia. Zavádza sa potom aj mechanizmus na ochranu osôb, ktoré nahlásia porušenie – tzv. whistleblowerov.
A to stále nie je všetko. Dôležitou súčasťou novely je aj nastavenie spolužitia trestnoprávnej a administratívnoprávnej zodpovednosti, čo znamená, že v prípade porušenia sankcií sa môže súbežne uplatniť trest aj správna sankcia.
Zmeny čakajú aj neziskový sektor
Rokovania budú prebiehať aj na tému relatívne kontroverznej novely zákona o neziskových organizáciách, ktorú predstavila Slovenská národná strana (SNS) pod vedením Andreja Danka. Tieto diskusie by sa mali realizovať 15. apríla, a to v zlúčenej rozprave spolu s uznesením ohľadne podozrení zo zneužívania legislatívneho procesu pri príprave tohto zákona na presadzovanie politických a súkromných záujmov.
Neprehliadnite
Návrh obsahuje povinnosť vypracovať tzv. výkaz o transparentnosti, a to pre všetky neziskové organizácie, nadácie a občianske združenia, ktoré vykazujú ročný príjem nad 35 000 eur. Súčasťou tohto výkazu by mali byť aj mená a údaje osôb, ktoré danej organizácii darovali viac ako 5 000 eur ročne, ako aj identifikačné údaje členov jej orgánov.
Zásadnou novinkou je aj regulácia lobingu. Organizácie by po novom mali vykonávať lobing len v prípade, že budú zapísané v špeciálnom registri lobingu. Navyše, každé tri mesiace budú povinné zverejniť správu o vykonanej lobistickej činnosti. Výnimku budú mať len odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov a športové zväzy
Lobing – cieľavedomá činnosť, ktorou sa organizácie alebo jednotlivci snažia ovplyvniť rozhodovanie verejných orgánov, najmä pri tvorbe zákonov, nariadení alebo iných verejných politík.
Zákon sa potom dotkne aj tých neziskových subjektov, ktoré čerpajú verejné financie – budú musieť poskytovať konkrétne informácie o ich využívaní, a to bez ohľadu na výšku príspevku.
Štát chce transaprentnosť, ozýva sa však kritika
Predkladatelia tvrdia, že cieľom legislatívnych zmien je zvýšenie transparentnosti, pričom silne popierajú debaty o tom, že by zákon v novej podobe obmedzoval fungovanie mimovládnych organizácií. Popreli tiež podobnosť s ruským zákonom o zahraničných agentoch.
Napriek tomu však opozícia s návrhom nesúhlasí. Podľa Mariána Čaučíka z KDH ide o politicky motivovaný návrh, ktorý neprešiel verejnou diskusiou s odbornou verejnosťou. Tvrdí, že novela nepomôže transparentnosti, ale naopak, administratívne zaťaží tisíce organizácií, ktoré suplujú činnosť štátu v oblastiach, kde zlyháva.
Kriticky sa vyjadrilo aj hnutie Progresívne Slovensko (PS), ktoré návrh označilo za škodlivý a protiústavný, preto rovno vyzýva na jeho stiahnutie z rokovania. Pokiaľ neuspeje, teda ak budú navrhované zmeny schválené, hnutie plánuje podať podnet na Ústavný súd SR a požiadať prezidenta o vetovanie zákona.
Širší nárok na bezplatnú pomoc
Napokon ešte treba spomenúť, že parlament zároveň schválil novelu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorú pripravil rezort spravodlivosti. Za návrh hlasovalo 144 palcov – zákon má nadbodunúť účinnosť od 1. júla 2025.
Tieto zmeny sa týkajú najmä rozšírenia okruhu osôb, ktoré majú nárok na právnu pomoc. Hranica príjmu pre získanie bezplatnej pomoci sa zvýši z 1,4-násobku životného minima (383,59 eura) na 1,8-násobok (493,18 eura), pričom pri právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou sa hranica posúva na rozmedzie od 1,8 do 2,1-násobku životného minima.
Minister spravodlivosti Boris Susko ozrejmil, že novela je súčasťou vládnej snahy o relevantné sociálne opatrenia aj v čase prebiehajúcej konsolidácie verejných financií. Ambíciou štátu je, aby právna pomoc bola dostupná čo najširišemu spektru ľudí, ktorí si právne služby nemôžu dovoliť.
Pokiaľ ide o konkrétne subjekty, pomoc bude poskytovaná najmä seniorom, zdravotne ťažko postihnutým, slobodným rodičom, obetiam trestných činov a nezaopatreným deťom. Legislatíva reaguje na rastúce náklady domácností, infláciu a zdražovanie energií a ďalších základných potrieb.
