To, že Slovensko z hľadiska životnej úrovne na tom nie je zrovna najlepšie, je asi každému jasné. Málokto si však uvedomuje, že v skutočnosti sme v tejto konkrétnej oblasti nie nízko, ale dokonca na chvoste regiónu – sme na samom spodku rebríčka, pokiaľ ide o krajiny strednej a východnej Európy. Téme sa venuje portál KariéraInfo.sk.
K tomuto znepokojivému výsledku sa dopracujeme vtedy, keď porovnáme krajiny Európskej únie (EÚ) podľa životnej úrovne meranej hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS).
Čo je parita kúpnej sily?
Parita kúpnej sily je spôsob, ako prepočítať meny medzi krajinami tak, aby zohľadňovali rozdiely v cenách. PKS teda ukazuje, čo si ľudia môžu za rovnaké množstvo peňazí reálne dovoliť v rôznych krajinách.
Napríklad v Nemecku si za 10 eur môžete kúpiť len dve kávy, zatiaľ čo na Slovensku si za tú istú sumu kúpite kávu, koláč a ešte vám aj niečo ostane. PKS preto porovnáva hodnotu peňazí podľa miestnych cien, nie podľa výmenného kurzu.
Čo je HDP na obyvateľa v PKS?
HDP na obyvateľa znamená, koľko “bohatstva” (v podobe tovarov a služieb) pripadá v priemere na jedného človeka v krajine. Keď však použijeme paritu kúpnej sily, upravíme tieto údaje tak, aby sme ich mohli férovo porovnávať medzi krajinami, bez ohľadu na to, aké sú tam ceny alebo meny.
Napríklad Slovensko môže mať nižší HDP na obyvateľa ako Nemecko, ale v PKS je ten rozdiel menší, keďže život na Slovensku je lacnejší.
Štatistiky hovoria jasne
Podľa údajov Eurostatu dosahuje slovenská životná úroveň iba 75 percent priemeru EÚ. Pre lepšie porozumenie – v rámci celého bloku sú na tom horšie už len tri krajiny, a to Lotyšsko (71 percent), Grécko (70 percent) a Bulharsko (66 percent). Avšak spomedzi krajín nášho regiónu, teda v porovnaní s Českom, Maďarskom a Poľskom, má Slovensko najnižší výkon a zároveň aj najnižšiu kúpnu silu.
Zarážajúci je aj vývoj v Rumunsku, ktoré sa ešte donedávna považovalo za jedno z najchudobnejších štátov EÚ. Dnes je ale realita iná. Napríklad minimálna mzda v Rumunsku, ak ju prepočítame podľa parity kúpnej sily, dosahuje úroveň 1 340 eur, zatiaľ čo na Slovensku je to len 973 eur.
Mzdy u nás rastú, no nedostatočne
Hoci je pravda, že v psoeldných rokoch sa na Slovensku mzdy zvyšovali, reálne príjmy – teda to, čo si za tieto peniaze môžeme skutočne kúpiť – výrazne zaostávajú.
V roku 2023 bol podľa Eurostatu čistý mesačný príjem bezdetného slovenského zamestnanca na úrovni 1 230 eur, čo je najmenej spomedzi porovnávaných krajín v rámci EÚ. Priemer celého bloku pritom dosahoval okolo 2 300 eur.
Ešte výraznejší rozdiel potom panoval pri porovnaní rodín s dvomi deťmi a jedným živiteľom. Na Slovensku bol čistý príjem takéhoto modelového zamestnanca 1 553 eur, pričom priemer EÚ dosahoval 2 828 eur. To znamená, že slovenské rodiny si mohli (a stále môžu) dovoliť kúpiť výrazne menej tovarov a služieb. A to znamená nižšiu kvalitu života, respektíve nižšiu životnú úroveň.
Slovensko má čo dobiehať
Hoci sa slovenské mzdy v nominálnej hodnote zvyšujú, v porovnaní s tým, ako rýchlo rastú ceny a životné náklady, to nestačí. Slováci si za svoju výplatu dokážu kúpiť menej než obyvatelia iných krajín Európy, aj keď často pracujú rovnako tvrdo alebo dlhé hodiny.
Pokiaľ slovenská ekonomika nenájde nové zdroje rastu, napríklad cez zvýšenie produktivity, inovácií, alebo lepšie využitie ľudského kapitálu, môže sa stať, že sa náskok susedov ešte zväčší. Bez zásadnejších systémových zmien hrozí, že životná úroveň Slovákov porastie len veľmi pomaly, a teda zostane hlboko pod priemerom únie.
Pomôcť si môžeme aj sami
Je pravda, že jednotliví ľudia nemajú priamy vplyv na makroekonomickú výkonnosť štátu. Majú však kontrolu nad vlastnou životnou situáciou, pričom jednou z najúčinnejších ciest, ako si zabezpečiť vyšší príjem a kvalitnejší život, je investovať do vlastných zručností.
Podľa analytikov z organizácií ako OECD a Svetové ekonomické fórum (WEF) budú v najbližších rokoch dopytované viaceré kľúčové zručnosti. Samozrejme, vystupuje medzi nimi hlavne digitálna gramotnosť a schopnosť pracovať s dátami, vrátane aspoň základného porozumenia umelej inteligencii (AI). Ďalej sa určite budú hodiť kritické myslenie a schopnosť riešiť problémy, komunikačné a prezentačné zručnosti, schopnosť sebaorganizácie a emočná inteligencia.
Pokiaľ ide o sektory s rastúcim potenciálom, medzi tie odborníci zaraďujú:
- Informačné technológie (IT),
- zdravotníctvo,
- energetiku,
- zelené technológie a obnoviteľné zdroje,
- kybernetickú bezpečnosť.
Dobrou správou je, že vzdelávať sa dnes môžete aj popri práci, napríklad vďaka online kurzom, certifikáciám alebo zapojením sa do dobrovoľných projektov. Každá nová zručnosť zvyšuje vašu hodnotu na trhu práce a tým aj šancu na vyšší plat či lepšiu pracovnú pozíciu – doma alebo v zahraničí.
Transakčná daň určite nepomáha
Samozrejme, v kontexte životnej úrovne Slovákov nemožno zabudnúť na transakčnú daň, ktorá u nás platí od 1. apríla 2025. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, podnikatelia sú z novej formy daňového zaťaženia zúfalí, nakoľko pre nich predstavuje priam astronomické náklady.
Dokazujú to príklady z praxe – Vratko Strmeň, podnikateľ z Horehronia, ktorý vlastní sieť 25 predajní s potravinami v okresoch Brezno a Banská Bystrica, už zajtra plánuje svojim zhruba 200 zamestnancom vyplatiť marcové výplaty, pričom za každú jednu bude musieť uhradiť transakčnú daň. Rozhodne pritom nepôjde o malé sumy. Na jedného zamestnanca má na dani zaplatiť 5 eur, čo znamená, že celkovo ho bude stáť približne 1 000 eur mesačne.
Mzdy pritom nie sú jediné položky, z ktorých bude jeho firma musieť zaplatiť transakčnú daň. Každý mesiac sa cez jej stôl preženie množstvo faktúr, dodávok a pohybov. Vo výsledku ju má transakčná daň stáť až 8 000 eur mesačne, respektíve 96 000 eur ročne. Strmeň dodáva, že firma s podobným obratom, avšak s menším počtom transakcií, zaplatí výrazne menej.
Ozval sa potom aj Viktor Gumán, riaditeľ najväčšej slovenskej pekárne Vamex Košice, ktorá má 300 zamestnancov. Tvrdí, že len na transakčnej dani pekáreň mesačne zaplatí sumu, ktorá zodpovedá mzdám zhruba 5 až 7 pracovníkov. Inými slovami – ide o tisíce eur.
Aj keď štát tvrdí opak, transakčná daň má podľa podnikateľov likvidačný charakter. Mnohé podniky už dokonca pristúpili ku kampaniam, v rámci ktorých zvýhodňujú zákazníkov, ktorí sa rozhodnú platiť za tovar alebo službu v hotovosti.
