Finančná situácia slovenských domácností zrejme už čoskoro bude ešte náročnejšia. Musia sa totiž pripraviť na vyššie účty za energie, predovšetkým v dôsledku ukončenia plošného dotovania cien, ku ktorému štát plánuje pristúpiť od budúceho roka. Pomoc má byť po novom poskytovaná len tým najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva.
Väčšina domácností sa tak vráti k regulovaným cenám, ktoré sa určujú podľa vývoja cien na medzinárodných trhoch. V praxi to znamená, že bežné domácnosti si za plyn aj elektrinu výrazne priplatia. Predbežné výpočty toho, o aké sumy pôjde, prinášajú Aktuality.sk.
O koľko budú energie drahšie?
Kľúčovým faktorom pri určovaní regulovanej ceny plynu je tzv. referenčné obdobie. To aktuálne sa začalo v októbri 2024 a skončí v júni tohto roku. V tomto období sa sleduje vývoj cien zemného plynu na burze, na základe ktorého sa následne vypočíta priemerná cena. V prípade, že by sa burzová cena udržala na úrovni okolo 41,30 eura za megawatthodinu (MWh), čo zodpovedá doterajšiemu vývoju, výsledná regulovaná cena by bola približne o 65 percent vyššia ako súčasná, teda dotovaná cena.
V tomto roku platia domácnosti za plyn zhruba 25 eur za MWh, za čo vďačíme už zmienenej štátnej podpore. No ak dôjde k ukončeniu energopomoci, v budúcom roku to bude oveľa viac.
Napríklad domácnosť, ktorá využíva plyn na varenie a ohrev vody a má ročnú spotrebu okolo 200 až 1 700 m3 (2,1 až 18 MWh), by pri nižšej spotrebe zaplatila 87 eur ročne. Teraz je to 52,50 eura, takže by išlo o nárast zhruba o 34,5 eura. Pri vyššej spotrebe by potom cena poskočila zo 450 eur na 743 eur, čo je rozdiel až 293 eur.
Je nutné podotknúť, že tieto čísla sú len orientačné – cenu plynu ovplyvňuje nielen samotná komodita, ktorá tvorí asi 60 percent konečnej ceny, ale aj rôzne fixné poplatky, ktoré sa takisto môžu meniť v závislosti od vývoja na trhu.
A čo elektrina?
V prípade elektriny je situácia o čosi komplikovanejšia. Pri tej totiž bude mať posledné slovo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý môže podľa zákona uplatniť tzv. koeficient nárastu cien. Ten závisí od toho, o koľko vzrastú trhové ceny elektriny.
Pokiaľ by nárast cien na burze nepresiahol 20 percent, ÚRSO môže ponechať koeficient na hodnote 1, čo by znamenalo nezmenené ceny. Dobrou správou je, že vývoj na burze tomu nateraz zodpovedá – ceny elektriny nerastú dramatickým tempom.
Naopak, ak by rast presiahol 20 percent, regulátor môže upraviť koeficient smerom nahor. Výsledkom by boli vyššie ceny elektriny pre domácnosti.
Aj pri výpočte elektriny sa zohľadňuje referenčné obdobie, no o čosi dlhšie – od januára 2023 do júna 2025. Počas veľkej časti tohto obdobia pritom dodávali Slovenské elektrárne (SE) domácnostiam elektrinu za zvýhodnenú cenu, presnejšie 61 eur za MWh.
No žiaľ, tento systém čaká koniec. Ako nedávno oznámil štátny tajomník rezortu hospodárstva Szabolcs Hodosy, zmluva medzi štátom a SE vyprší na konci 2025. Predĺženie zmluvy pritom nie je možné, nakoľko nebolo schválené Európskou komisiou (EK). Tá musí každý zásah štátu do trhu odobriť. To znamená, že ak by štát pokračoval v plošnej pomoci, konal by v rozpore s pravidlami Európskej únie (EÚ).
Dotované energie nie sú udržateľné
Samozrejme, štát môže v plošnom dotovací cien energií pokračovať, no nechce. Ide totiž o veľmi nákladný projekt. Pokiaľ by energopomoc pokračovala, musel by prijať dodatočné opatrenia, ktoré by vykompenzovali zvýšené náklady.
Vyplýva to z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), na ktorú sme vás upozornili v samostatnom článku na tomto odkaze. Podľa jej výsledkov by plošná pomoc výrazne zaťažila verejné financie. Štát by teda domácnostiam na jednu stranu pomohol lacnejším plynom či teplom, na druhej strane by priniesol vyššie daňové zaťaženie alebo škrty v iných oblastiach.
V prípade udržania plošnej pomoci by vláda musela do roku 2027 nájsť dodatočné finančné zdroje v hodnote prevyšujúcej jednu miliardu eur. Kým v tomto roku majú náklady v tejto oblasti dosiahnuť 370-miliónov eur, v budúcom roku to môže byť už 580-miliónov eur a v roku 2027 okolo 420-miliónov eur.
Štát by teda musel buď výrazne šetriť, alebo si požičať. No ak by zvolil druhú možnosť, teda financovanie pomocou vyššieho dlhu, krajina by si peniaze požičiavala za horších podmienok a drahšie, kvôli vyššej rizikovej prirážke. Pokiaľ by tieto výdavky nekompenzoval, rozpočtový deficit by v roku 2026 stúpol o 0,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2027 o ďalších 0,3 percenta HDP.
Už dnes však vláda čelí výzve konsolidácie verejných financií vo výške 3,3-miliardy eur do konca volebného obdobia. Pokračovanie v plošnej energopomoci by tak znamenalo približne pol miliardy eur navyše každý rok.
