Policajné hliadky na Slovensku pristúpili k novej taktike pri kontrolách vodičov, ktorá sa javí ako účinná. Vodiči totiž odpoveďou na zdanlivo nevinnú otázku môžu prezradiť viac, než polícia pôvodne vedela.
Slovenskí vodiči už určite zažili situáciu, keď ich policajná hliadka zastavila. Následne sa stretli s tradičným postupom: pozdrav, vyžiadanie dokladov a kontrola vozidla. V poslednej dobe si však mnohí všimli novú tendenciu, ktorou polícia začína komunikáciu. Pýta sa vodiča: „Viete, z akého dôvodu sme vás zastavili?“ Táto otázka, hoci pôsobí úplne nevinne, v sebe skrýva taktiku, ktorá môže pre vodiča znamenať citeľný zásah do peňaženky.
Ako funguje táto psychologická hra?
Polícia vie, prečo vodiča zastavila – môže ísť napríklad o prekročenie rýchlosti, nesprávne predchádzanie či chýbajúcu technickú. Avšak namiesto toho, aby priamo informovala o dôvode, položí otázku a čaká na spontánnu odpoveď vodiča. Ten, ak je nervózny alebo si neistý, začne sám rozprávať. Nechtiac tak môže prezradiť aj iný priestupok, ktorý vôbec nebol príčinou zastavenia, a polícia ho doteraz nemusela ani zaregistrovať.
V praxi to znamená, že ak vodič neprezradí žiadnu ďalšiu chybu, polícia mu dá pokutu len za to, čo zistila. No ak sa v rozpakoch prizná k inému priestupku, napríklad k tomu, že ešte neaktualizoval technickú kontrolu alebo že si neuvedomil, že prešiel na červenú, hrozí mu vyšší postih. V konečnom dôsledku zaplatí sankcie za oba priestupky.
Mnoho vodičov sa preto cíti prekvapených a, ako sa zdá, policajti zaznamenávajú úspech. Predtým bežne vodiči verili, že uviesť všetky svoje prehrešky naraz môže pri polícii znamenať úľavu či nižšiu pokutu. Teraz sa ukazuje opak. Rovnako spomenúť detail, o ktorom polícia nevedela, sa ukazuje byť nevýhodné.
Ako vhodne reagovať a vyhnúť sa sankciám
Pri cestnej kontrole by mal vodič komunikovať s policajnou hliadkou slušne a zachovať si rešpekt. Na otázku „Viete, prečo sme vás zastavili?“ existuje niekoľko zbežných, ale účinných stratégií, aby sa vodič vyhol zbytočnému priznaniu priestupku navyše:
- Jednoducho konštatovať, že si nie je vedomý žiadneho priestupku a počkať, kým ho polícia s ním oboznámi.
- Odpovedať formou: „Nie som si istý, prosím, vysvetlite mi to.“
- Ostať pokojný, nepodliehať panike a neodhaľovať detaily, ku ktorým polícia sama zatiaľ nemá informácie.
Týmto postupom vodič získa možnosť zachovať si kontrolu nad situáciou. Polícia ho síce môže pokutovať za konkrétny priestupok, ktorý zistila, no nevyplývajú z neho ďalšie dôvody na sankciu. Na druhej strane, ak človek dodržiava predpisy a nič závažné nespravil, podobná taktika polícii nijak nepomôže, pretože vodič nič naviac neprezradí.
Nová praktika tak nie je nevyhnutne neférová, skôr kladie dôraz na uvedomelosť a dôslednosť vodičov pri komunikácii s policajtmi. V západných krajinách sú niektoré varianty tejto otázky už dlhšie známe. Tam, kde zákon limituje, aké otázky môže policajt vodičovi položiť, sa táto taktika nevyužíva alebo je priamo zakázaná.
