Už dlhšiu dobu sa na Slovensku hovorí o tom, že od budúceho roka stúpnu ceny energií. Štát má totiž ukončiť plošné dotovanie cien, čo by pre slovenské domácnosti znamenalo návrat k regulovaným, respektíve vyšším cenám plynu a elektriny. Toto riziko po novom potvrdzuje dokonca aj samotný Slovenský plynárenský priemysel (SPP), informuje portál interez.sk.
Spoločnosť pritom hovorí nielen o možnom raste cien zemného plynu, ale aj jeho potenciálnom nedostatku. Podľa generálneho riaditeľa Vojtecha Ferencza by sa mohla situácia v nadchádzajúcej vykurovacej sezóne skomplikovať natoľko, že cena plynu vystrelí až na 100 eur za megawatthodinu (MWh). Takáto suma by však zrejme hrozila len v prípade, že by sa plyn skutočne stal nedostatkovou, respektíve nedostupnou komoditou.
Zásobníky sa už plnia
S ohľadom na možné riziká európske plynárenské firmy, vrátane SPP, už začali s prípravami na nasledujúcu vykurovaciu sezónu. Ferencz ozrejmil, že podnik už znovu napĺňa svoje zásobníky plynu, aby dokázal predísť nepríjemnostiam, ku ktorým môže dôjsť už počas tohtoročnej jesene.
V rozhovore pre agentúru SITA uviedol, že situácia na trhu je momentálne veľmi neštandardná, čo môže byť predzvesť vážnych komplikácií.
Zastavenie ukrajinského tranzitu nepomohlo
Ako iste viete, ukrajinská vláda sa na tento rok rozhodla nepredĺžiť zmluvu s ruským podnikom Gazprom o tranzite plynu cez svoje územie, čo predstavovalo (a stále predstavuje) veľké problémy pre viaceré západné krajiny. A Slovensko rozhodne nie je výnimkou.
Ferencz upozornil, že v prípade pokračovania tejto situácie môže dôjsť nielen k prudkému rastu cien, ale aj k výpadku dodávok. V takom prípade by mohol nastať stav, kedy síce je ochota za plyn zaplatiť, no komodita nebude fyzicky k dispozícii. Jedným dychom skritizoval pasívny postoj Európskej komisie (EK) v tomto smere. Podľa neho len opakovane „bicykluje okolo problému“ namiesto toho, aby ho aktívne riešila.
Nevyhnutné prípravy
Šéf SPP tiež podotkol, že dal jasné inštrukcie na naplnenie plynových zásobníkov, ktoré aktuálne ponúkajú kapacitu 9 terawatthodín (TWh). Spoločnosť sa vraj zároveň usiluje o prenájom ďalších zásobníkov s objemom 5 TWh, ktoré by slúžili ako rezerva.
Ako sme spomenuli, plnenie zásobníkov je kľúčovým prevenčným krokom, ktorý má zabezpečiť, aby na jeseň, teda začiatkom ďalšej vykurovacej sezóny, nedošlo k nedostatku. Poukázal tiež na začiatok tohto roka, kedy bol SPP riadne pripravený na odstavenie ukrajinského tranzitu – plynu bolo a vraj stále je dostatok.
Neprehliadnite
Lacnejší plyn? Skôr nie
Podľa SPP by výrazne znížilo napätie na európskom trhu, ako aj pomohlo so stabilizáciou cien, ak by Ukrajina obnovila tranzit ruského plynu. To sa však, aspoň nateraz, zdá skôr nepravdepodobné. Kyjev odstavil tranzit kvôli tomu, že ruskej strane generoval nemalé príjmy, z ktorých mala byť financovaná jej stále prebiehajúca vojenská agresia.
Analýzy finančných domov Goldman Sachs a J.P. Morgan pritom ukazujú, že pokiaľ by došlo k obnoveniu tranzitu, priemerná cena plynu by mohla klesnúť zo súčasných 40 eur na 22 až 20 eur za megawatthodinu (MWh).
Ferencz v tejto súvislosti podotkol, že Európska únia (EÚ) by mala uvažovať o uzavretí dohody ako s Ruskom, tak aj s Ukrajinou. Okrem stabilizácie cien by mohlo obnovenie dodávok cez ukrajinské územie znamenať aj stabilizáciu dodávok, a teda pokojnejšiu zimu pre domácnosti aj firmy.
Na záver vyzval európske autority, aby sa nad touto možnosťou reálne zamysleli a nepristupovali k problému len politicky, ale aj pragmaticky, teda so zreteľom na vplyv na bežných občanov, ceny energií a energetickú bezpečnosť celého regiónu.
Koniec plošnej energopomoci
Ako sme spomenuli v úvode článku, štát plánuje od budúceho roka ukončiť plošné dotovanie cien energií – po novom vraj chce pomáhať len adresne, čiže len tým najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva.
Väčšina domácností sa tak vráti k regulovaným cenám, ktoré sa určujú podľa vývoja cien na medzinárodných trhoch. V praxi to znamená, že bežné domácnosti si za plyn aj elektrinu výrazne priplatia.
Koľko presne? Kľúčovým faktorom pri určovaní regulovanej ceny plynu je tzv. referenčné obdobie, pričom to aktuálne začalo v októbri 2024 a skončí sa v júni tohto roku. V priebehu referenčného obdobia sa sleduje vývoj cien plynu na burze, na základe čoho sa následne počíta premerná cena.
V prípade, že by sa burzová cena dokázala udržať na úrovni okolo 41,30 eura za MWh, čo zodpovedá doterajšiemu vývoju, výsledná regulovaná cena by bola približne o 65 percent vyššia ako súčasná, respektíve dotovaná cena.
Príklad: Domácnosť, ktorá využíva plyn na varenie a ohrev vody a má ročnú spotrebu okolo 200 až 1 700 m3 (2,1 až 18 MWh), by pri nižšej spotrebe zaplatila 87 eur ročne. Teraz je to 52,50 eura, takže by išlo o nárast zhruba o 34,5 eura. Pri vyššej spotrebe by potom cena poskočila zo 450 eur na 743 eur, čo je rozdiel až 293 eur.
Čo sa týka elektriny, pri tej má dôležité slovo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten môže uplatniť koeficient nárastu cien, ktorý závisí od toho, o koľko vzrastú trhové ceny elektriny.
Pokiaľ by nárast cien na burze nepresiahol 20 percent, regulátor môže aplikovať koeficient v hodnote 1, čo by znamenalo nezmenené ceny – terajší vývoj na burze tomu zodpovedá, keďže ceny elektriny nevykazujú výrazný nárast. Naopak, ak by rast presiahol 20 percent, ÚRSO môže upraviť koeficient smerom nahor. Výsledkom by boli vyššie ceny elektriny pre domácnosti.
Aký je dôvod?
Štát by mohol v plošnej energopomoci pokračovať aj v roku 2026, no len v prípade, že by náklady na ňu kompenzoval inde, napríklad prostredníctvom zvýšenia daní alebo škrtmi v iných oblastiach.
Ako uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ, v prípade udržania plošnej pomoci by vláda musela do roku 2027 nájsť dodatočné finančné zdroje v hodnote prevyšujúcej jednu miliardu eur. Kým v tomto roku majú náklady v tejto oblasti dosiahnuť 370-miliónov eur, v budúcom roku to môže byť už 580-miliónov eur a v roku 2027 okolo 420-miliónov eur.
Inak povedané, plošné dotovanie cien energií by výrazne zaťažilo verejné financie. Štát by teda jednou rukou pomohol domácnostiam lacnejším plynom, no druhou by uvalil vyššie daňové zaťaženie či iné opatrenia, ktoré by mohli efekt energopomoci znegovať.
