Transakčná daň, ktorá na Slovensku platí od 1. apríla 2025, sa ukazuje byť poriadnym fiaskom. Rôzne hrozivé scenáre, na ktoré odborníci tak dlho upozorňovali, sa napokon stali realitou. Hoci štát tvrdil (a stále tvrdí) opak, nová daň pre podnikateľov predstavuje likvidačné riziko, a preto čoraz častejšie pristupujú k pomerne radikálnym riešeniam. Jedným z nich je aj odmietanie platieb kartou, namiesto toho žiadajú či nútia nielen zákazníkov k tomu, aby platili v hotovosti.
Ako informuje portál interez.sk, bežní ľudia (spotrebitelia) si tento trend riadne všímajú. A je to pochopiteľné, keďže sa s ním stretávajú nielen osobne, ale aj na internete. Na sociálnych sieťach sa v priebehu posledných dní začali objavovať fotografie z rôznych podnikov, ktoré vyzývajú zákazníkov, aby uprednostnili platby v hotovosti.
Niektoré prevádzky potom zachádzajú ešte ďalej. Predovšetkým reštaurácie, kaviarne alebo malé obchody zverejňujú oznamy, že pri platbe kartou budú po novom zákazníkom účtovať dodatočný poplatok. Iné prevádzky zase zvýšili ceny produktov, aby vykompenzovali nové náklady spojené s transakčnou daňou.
Transakčná daň
Transakčná daň sa uplatňuje na každú odchádzajúcu elektronickú transakciu z podnikateľského (biznis) účtu, a to v sadzbe 0,4 percenta, maximálne však do sumy 40 eur. Sadzbou sú potom zaťažené aj výbery hotovosti z bankomatov, konkrétne vo výške 0,8 percenta, pričom v tomto prípade maximálny limit nie je.
Daň je vyberaná automaticky cez slovenské banky, čo je dôvod, prečo si každý podnikateľský subjekt musel do 31. marca, zriadiť špeciálny podnikateľský účet – tzv. transakčný účet. Pri zahraničných účtoch alebo v prípade špecifických platobných operácií (ako preúčtovanie nákladov) je povinnosťou podnikateľov odviesť daň v režime samozdanenia.
Verejnosť nie je nadšená
Niet sa čo čudovať, že táto situácia, hoci je pochopiteľná, vyvolala ostrú diskusiu naprieč celou spoločnosťou. Z vlastného prieskumu interez.sk vyplýva, že postoje ľudí k transakčnej dani a obmedzeným možnostiam platenia kartou sa rôznia. Je však pravda, že viac ľudí prechováva negatívny postoj – sú sklamaní, ba až frustrovaní. Mnohí majú pocit, že transakčná daň len zbytočne komplikuje život nielen podnikateľom, ale aj bežným občanom.
Ľudia si tiež všímajú, že stanoviská vlády, podľa ktorých sa transakčná daň netýka bežných ľudí, nie sú úplne pravdivé. Podľa mnohých je nespravodlivé, aby bremeno tohto daňového opatrenia niesli koncoví zákazníci. Vyjadrili názor, že ak je vláda nespokojná s platobným systémom, mala by viesť dialóg s podnikateľským sektorom a nie nepriamo vytvárať tlak cez spotrebiteľov.
Viacerí ľudia sa potom ozvali s kritikou, že za ich poctivé platenie daní a fungovanie v súlade so zákonom sú teraz „odmeňovaní“ vyššími cenami a obmedzenými možnosťami.
Platba kartou? Nie, alebo s poplatkom
Ako bolo spomenuté, v niektorých prevádzkach sa už zaviedol nový systém – pri bezhotovostnej platbe sa automaticky prirátava príplatok, zvyčajne vo výške pár percent z ceny nákupu. Iné podniky otvorene vyzývajú zákazníkov, aby používali výhradne hotovosť, ak chcú, aby ceny ostali nezmenené. Tieto kroky síce majú zmierniť dopady novej dane na podnikateľov, no zároveň vytvárajú ďalšie trenie medzi nimi a zákazníkmi.
Niektoré podniky potom vymysleli ešte zaujímavejšie stratégie. Napríklad trenčianska firma Tulák Outfit, ktorá sa zameriava na predaj športového oblečenia, ponúka zákazníkom zľavu vo výške 2 percent, pokiaľ sa rozhodnú platiť v hotovosti. Fyzické bankovky potom používa aj na úhradu faktúr za tovar a na výplaty.
Odpovede na otázku, či sú ľudia ochotní vrátiť sa k hotovostným platbám, jasne ukázali, že spoločnosť sa rozdelila na dva tábory. Na jednej strane sú tí, ktorí tvrdia, že platia zásadne len v hotovosti a nový režim im nijako neprekáža. Veria, že hotovosť je jednoduchšia, bezpečnejšia a lepšie kontrolovateľná.
Neprehliadnite
Na druhej strane sú spotrebitelia, ktorí si bez bezkontaktných platieb svoj každodenný život nevedia predstaviť. Tvrdia, že nosenie hotovosti je nepraktické, nebezpečné a z hygienického hľadiska aj nevhodné. Niektorí dokonca uviedli, že ak im obchod neumožní zaplatiť kartou, pokojne nákup nechajú tak a odídu inde. Obávajú sa, že plošný návrat k hotovosti môže spôsobiť viac škody ako úžitku, najmä v prípade väčších súm, ktoré treba skladovať, prevážať či účtovať.
Transakčná daň ruinuje podnikateľov
Hoci je transakčná daň v rámci bezhotovostných platieb z podnikateľských účtov limitovaná na 40 eur za transakciu, treba si uvedomiť, že firmy takýchto transakcií realizujú mnoho. Riziko je to hlavne pre menšie firmy, keďže len veľmi málo platieb, ktoré realizujú, dosahujú hodnotu 10 000 eur, pri ktorej je dosiahnutý zmienený limit.
Príklady z praxe jasne ukazujú, že keď sa to všetko zráta dokopy, firmy štátu na novej dani odvedú poriadne mastné sumy.
Ako veľmi daň zaťažuje podnikateľské subjekty priblížil napríklad Vratko Strmeň, podnikateľ z Horehronia, ktorý vlastný sieť 25 predajní s potravinami v okresoch Brezno a Banská Bystrica. Svojim zhruba 200 zamestancom už vypláca mzdy na marec, pričom za každú jednu bude musieť uhradiť transakčnú daň. O malé sumy pritom rozhodne nejde – na jedného zamestnanca má na dani zaplatiť približne 5 eur, čo znamená, že celkovo v rámci platov zaplatí transakčnú daň vo výške 1 000 eur.
Mzdy pritom nie sú jediné položky, z ktorých jeho firma platí transakčnú daň. Každý mesiac sa cez jej stôl preženie množstvo faktúr, dodávok a pohybov. Vo výsledku ju má transakčná daň stáť až 8 000 eur mesačne, respektíve 96 000 eur ročne. Strmeň dodáva, že firma s podobným obratom, avšak s menším počtom transakcií, zaplatí výrazne menej.
Samozrejme, Strmeň rozhodne nie je jediný podnikateľ, kto novú daň ostro kritizuje. Ozval sa aj Viktor Gumán, riaditeľ najväčšej slovenskej pekárne Vamex Košice, ktorá má 300 zamestnancov. Tvrdí, že len na transakčnej dani pekáreň mesačne zaplatí sumu, ktorá zodpovedá mzdám zhruba 5 až 7 pracovníkov. Inými slovami – ide o tisíce eur.
Žiaľ, takýchto smutných príkladov z praxe sa nájde oveľa viac. Transakčná daň jednoducho predstavuje neprimeranú a hlavne nespravodlivú záťaž, ktorá škodí slovenským podnikateľom, a teda aj nám, spotrebiteľom.
Z toho vyplýva viacero rizík, pričom jedným z tých hlavných je nárast cien. Transakčná daň pre podnikateľov predstavuje vyššie náklady. A zvyčajne platí, že keď firme stúpnu náklady, prenesie ich do konečných cien, aby si zachovala čo najvyššiu, ideálne maximálnu ziskovosť. V konečnom dôsledku tak citeľne postihne aj konečných spotrebiteľov.
Ďalším vážnym rizikom je úbytok podnikateľov či finančných prostriedkov od zahraničných investorov, ktorí si radšej zvolia krajinu, kde sú ekonomické podmienky priaznivejšie. Súčasný vývoj je tak v priamom rozpore s tým, čo štát transakčnou daňou (a konsolidáciou obecne) pôvodne zamýšľal.
Môže sa transakčná daň zrušiť?
Áno, môže, ale zatiaľ je to skôr nepravdepodobné. Jedným z najväčších kritikov transakčnej dane, pokiaľ ide o politickú scénu, je Andrej Danko. Nedávno, počas rozhovoru pre TA3, uviedol, že transakčná daň musí byť zrušená, a to najneskôr do 31. decembra, aby nenarušila štátny rozpočet.
Z opozície sa najviac ozýva Progresívne Slovensko (PS), ktoré už dokonca predložilo návrh na zrušenie transakčnej dane, a to k 1. máju 2025. Podľa návrhu hnutia by sa taktiež mali podnikateľom vrátiť už zaplatené poplatky.
