Aktuálny pokles trhovej kapitalizácie sa týka hlavne firiem Meta, Apple, Google, Tesla a Amazon. Od začiatku roka zaznamenali prepad v hodnote približne 1,8 bilióna amerických dolárov. Spolu s firmami prišli o časť majetku aj ich lídri. Tí pritom venovali značné príspevky na podporu Donalda Trumpa – či už do jeho predvolebnej kampane, inaugurácie alebo ďalších aktivít súvisiacich s jeho prezidentským obdobím.
Technologickí magnáti dúfali, že sa im týmto spôsobom podarí získať priaznivejšie regulačné prostredie alebo menší tlak na veľké internetové spoločnosti. V skutočnosti sa však nedočkali očakávaných výhod. Trumpova colná politika so zameraním na dodávateľské reťazce v Ázii priniesla neistotu, ktorá negatívne ovplyvňuje ceny akcií technologických gigantov.
Konkrétne straty top manažérov
Najviac zasiahnutou osobnosťou je Elon Musk, ktorý podľa dostupných štatistík od začiatku roka prišiel o vyše 140 miliárd dolárov. Táto strata je spojená predovšetkým s prepadom akcií Tesly, ktorej hodnota klesla o vyše štvrtinu. Musk bol jedným z najvýraznejších podporovateľov Trumpa, dokonca sa stal jeho poradcom a finančne pokryl aj časť jeho kampane.
Ďalšie veľké mená sa ocitli v podobnej situácii. Jeff Bezos (Amazon), Mark Zuckerberg (Meta), Sundar Pichai (Google) i Tim Cook (Apple) rovnako zaznamenali významné poklesy svojich osobných majetkov, spolu s prepadom akcií ich spoločností. Konkrétne Amazon stratil okolo 13 percent hodnoty, Meta takmer dve percentá, Alphabet (Google) vyše 16 percent a Apple do 19 percent. Všetci títo lídri investovali do Trumpovho inauguračného fondu, pričom šlo o miliónové sumy.
Politické očakávania a realita
Podpora Donalda Trumpa zo strany Silicon Valley nespočívala len v politických daroch, ale aj vo verejnom vyjadrovaní sympatií. Firmy predpokladali, že bližší vzťah s Bielym domom zabezpečí priaznivejšiu reguláciu technologického priemyslu a menší antimonopolný tlak. No colná vojna s Čínou a ďalšími krajinami, ktorú administratíva rozpútala, viedla k rastu neistoty, zvyšovaniu nákladov a obavám investorov.
Trump zaviedol najprv 10-percentné clo na čínske výrobky, neskôr ho zvýšil na 20 a následne ešte vyššie. Nakoniec hrozilo aj 125-percentné clo, ktoré sa výrazne dotklo dodávateľského reťazca mnohých spoločností. Výrobcovia museli meniť logistiku a čeliť riziku ďalších strát, ak by Čína reagovala analogicky.
Efekt na americký a globálny trh
Technologické firmy tvoria značnú časť amerického akciového trhu, preto ich straty môžu ovplyvniť aj širšiu ekonomiku. Vysoké colné sadzby na dôležité komponenty a zariadenia, odobraté z Ázie, môžu spomaliť inovačné procesy a zdražovať výrobu. Tým sa konkurencieschopnosť amerických firiem oslabuje a dopady sa reťazia ďalej na globálne trhy.
Ešte dôležitejším dôsledkom však môže byť strata dôvery investorov voči stabilite prostredia, kde jedna zmena politickej administratívy dokáže vážne ohroziť celé odvetvia. Prípadný návrat k jednému politickému štýlu by sa mohol opakovať, pričom veľkí hráči budú opäť len hľadať spôsoby, ako chrániť svoje záujmy.
Vyhliadky pre technologický sektor
Otázne zostáva, ako sa situácia ďalej vyvinie po zmene americkej politickej garnitúry. Ani americkí lídri ako Musk či Bezos nemôžu garantovať, že s novou vládou prídu priaznivejšie časy. Pri zavádzaní ciel sa zároveň ukázalo, aká je globálna ekonomika krehká a prepojená.
Hoci technologické spoločnosti zažili prepad a ich lídri prišli o miliardy, mnohé z nich majú stále robustné zisky. Napriek neistote preto ostávajú na vrchole rebríčkov trhovej kapitalizácie a môžu sa zotaviť, ak sa colné napätie uvoľní. V opačnom prípade však môžeme očakávať pokračujúcu volatilitu akcií a možné ďalšie straty.
