Transakčná daň robí paseku naprieč celou krajinou, predovšetkým však u samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), respektíve živnostníkov. Pre mnohých z nich táto nová daň predstavuje neprimerané finančné zaťaženie, v dôsledku čoho sa často rozhodujú pre radikálne kroky, vrátane pozastavenia či dokonca zrušenia živnosti. Je to pochopiteľné, no teraz sa zdá, že takéto konanie bolo príliš uponáhľané.
Ako informuje denník Štandard, vďaka iniciatíve Andreja Danka, lídra Slovenskej národnej strany (SNS), sa totiž rozbehli intenzívne legislatívne aktivity, ktoré smerujú k zrušeniu transakčnej dane, minimálne pre živnostníkov. Podľa navrhovaných zmien by sa jej platnosť mala skončiť už v júni tohto roku.
Zároveň sa uvažuje o zmiernení dopadu na menšie firmy s obratom do 100-tisíc eur ročne. Konkrétne padol návrh, ktorého cieľom je úplne zrušiť povinnosť platiť túto daň k 31. júlu.
Transkačná daň
Transakčná daň sa uplatňuje na každú odchádzajúcu elektronickú transakciu z podnikateľského (biznis) účtu, a to v sadzbe 0,4 percenta, maximálne však do sumy 40 eur. Sadzbou sú potom zaťažené aj výbery hotovosti z bankomatov, konkrétne vo výške 0,8 percenta, pričom v tomto prípade maximálny limit nie je.
Daň je vyberaná automaticky cez slovenské banky, čo je dôvod, prečo si každý podnikateľský subjekt musel do 31. marca, zriadiť špeciálny podnikateľský účet – tzv. transakčný účet. Pri zahraničných účtoch alebo v prípade špecifických platobných operácií (ako preúčtovanie nákladov) je povinnosťou podnikateľov odviesť daň v režime samozdanenia.
No hoci ide o pozitívny signál pre malých podnikateľov a živnostníkov, z pohľadu načasovania prichádza návrh pomerne neskoro. Mnohí podnikatelia už totiž svoje oprávnenia na podnikanie buď to zrušili, alebo dočasne pozastavili, keďže nechceli riskovať zbytočné výdavky a byrokraciu. Urobili tak aj v súvislosti so zmienenou povinnosťou, podľa ktorej si mali do konca marca otvoriť tzv. transakčný/podnikateľský účet. Práve z tohto účtu banky odvádzajú transakčnú daň.
Na aktuálnu situáciu pritom nereagujú len niektorí politici, okrem Danka hlavne tí opoziční, ale aj úrady, vrátane Živnostenského úradu. Ten monitoruje zmeny v počte živností, avšak zatiaľ nedisponuje presnými číslami. Vzhľadom na krátkosť času a rýchly vývoj udalostí ešte nebolo možné spracovať kompletné údaje o tom, koľko ľudí živnosť pozastavilo alebo zrušili v dôsledku nových daňových pravidiel.
Skúste vyčkať, črtá sa vytúžený koniec
Pokiaľ ste živnosť ešte nezrušili či nepozastavili, asi nebude na škodu ešte chvíľu vytrvať a priebežne sledovať, ako sa vyvíja politická snaha o zrušenie transakčnej dane. Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) už dávnejšie prehlásilo, že predložilo návrh na zrušenie transakčnej dane už k 1. máju. Hoci je tento dátum skôr nepravdepodobný, jasne dokazuje odhodlanie strany spraviť všetko pre to, aby boli podnikatelia odbremenení od likvidačnej záťaže.
Koniec transakčnej dane potom načrtol aj samotný prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini. Podľa neho tento nový spôsob zdaňovania spôsobuje problémy v každodennom ekonomickom živote občanov aj podnikateľov. V jej funkčnosti nevidí logiku, pričom skritizoval aj jej uplatňovanie v rámci bežných finančných prevodov, ako sú mzdy pre zamestnancov či vratky preplatkov.
Hlava štátu navrhuje, aby vláda zvážila alternatívy k súčasnej transakčnej dani. Preferuje skôr zavedenie progresívneho zdaňovania, ktoré by spravodlivejšie rozložilo daňové zaťaženie podľa príjmov jednotlivcov alebo firiem. Inou možnosťou by bolo zdanenie sektorov alebo oblastí, ktoré momentálne nie sú dostatočne zaťažené daňami.
Transakčná daň je nielen nelogická, ale aj likvidačná
Skutočnosť, že mnohí podnikatelia a živnostníci volia ukončenie svojej činnosti, jasne vyvracia nie až tak dávne tvrdenia štátu, že transakčná daň nepredstavuje likvidačné riziko ani neprimeranú záťaž.
Koniec koncov, o opaku sa neustále presviedčajú aj bežní ľudia. Mimochodom – štát taktiež tvrdil, že transakčná daň ovplyvní len podnikateľov, čo sa rovnako ukazuje byť nepravda.
Neprehliadnite
Dôkaz? Stačí zájsť do mesta, napríklad do reštaurácie či kaviarne – keď budete chcieť zaplatiť kartou, je dobrá šanca, že vám personál ozrejmí, že podnik preferuje platbu v hotovosti, prípadne rovno oznámi, že platba kartou nie je možná.
Ak sa vám do mesta nechce, pozrite sa na sociálne siete. Tie v posledných dňoch zaplavujú fotografie z rôznych podnikov, ktoré vyzývajú zákazníkov, aby uprednostnili platby v hotovosti. Niektoré prevádzky potom zachádzajú ešte ďalej – pri platbe kartou zákazníkom účtujú dodatočný poplatok. Iné zase zvýšili ceny produktov, aby vykompenzovali nové náklady spojené s transakčnou daňou.
Napríklad trenčianska firma Tulák Outfit, ktorá sa zameriava na predaj športového oblečenia, ponúka zákazníkom zľavu vo výške 2 percent, pokiaľ sa rozhodnú platiť v hotovosti. Fyzické bankovky potom používa aj na úhradu faktúr za tovar a na výplaty.
Koľko taká transakčná daň stojí?
Aj na túto otázku ponúkajú odpoveď príklady z praxe. Jeden taký ponúka Vratko Strmeň, podnikateľ z Horehronia, ktorý vlastný sieť 25 predajní s potravinami v okresoch Brezno a Banská Bystrica. Svojim zhruba 200 zamestancom už vypláca mzdy na marec, pričom za každú jednu bude musieť uhradiť transakčnú daň. O malé sumy pritom rozhodne nejde – na jedného zamestnanca má na dani zaplatiť približne 5 eur, čo znamená, že celkovo v rámci platov zaplatí transakčnú daň vo výške 1 000 eur.
Mzdy pritom nie sú jediné položky, z ktorých jeho firma platí transakčnú daň. Každý mesiac sa cez jej stôl preženie množstvo faktúr, dodávok a pohybov. Vo výsledku ju má transakčná daň stáť až 8 000 eur mesačne, respektíve 96 000 eur ročne. Strmeň dodáva, že firma s podobným obratom, avšak s menším počtom transakcií, zaplatí výrazne menej.
Samozrejme, Strmeň rozhodne nie je jediný podnikateľ, kto novú daň ostro kritizuje. Ozval sa aj Viktor Gumán, riaditeľ najväčšej slovenskej pekárne Vamex Košice, ktorá má 300 zamestnancov. Tvrdí, že len na transakčnej dani pekáreň mesačne zaplatí sumu, ktorá zodpovedá mzdám zhruba 5 až 7 pracovníkov. Inými slovami – ide o tisíce eur.
Žiaľ, takýchto smutných príkladov z praxe sa nájde oveľa viac. Transakčná daň jednoducho predstavuje neprimeranú a hlavne nespravodlivú záťaž, ktorá škodí slovenským podnikateľom, a teda aj nám, spotrebiteľom.
Platí sa aj pri úhrade iných daní
Olej do ohňa potom prilieva skutočnosť, že transakčná daň sa odvádza aj z transakcií, ktoré sú určené na úhradu iných daní. Jeden z podnikateľov sa podelil o veľmi nepríjemný zážitok, keď zaplatil daň z nehnuteľnosti vo výške 2 011 eur za kanceláriu s rozlohou 40 m2. Keď vykonal bankový prevod, jeho banka mu automaticky stiahla transakčnú daň v plnej sadzbe, teda 0,4 percenta zo zaplatenej sumy. Hoci to je len okolo 8 eur, podnikateľa nahneval skôr princíp – tvrdí, že štát nemôže porušovať zákon o zamedzení dvojitého zdanenia.
A žiaľ, to stále nie je všetko. Hoci zákon o dani z finančných transakcií stanovuje výnimky pre odvody do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, neplatí to vždy. Napríklad ak podnikateľ platí zdravotné poistenie do poisťovne cez štátnu pokladnicu, daň sa nestrhne. No ak platbu zrealizuje cez službu ako Tatra Pay, čo je elektronická brána na urýchlenie platieb, výnimka už neplatí a transakčná daň sa strhne.
Transakčná daň sa potom strháva aj z vrátenia peňazí zákazníkovi, napríklad v dôsledku reklamácie určitého tovaru, potom z vrátania daňového preplatku zamestnancovi či daňového bonusu na deti, ktorý sa uplatňuje prostredníctvom zamestnávateľa, a teda sa posiela spolu s výplatou.
