Transakčná daň (daň z finančných transakcií), ktorá platí od 1. apríla 2025, je každý deň predmetom vášnivých diskusií. Na jednej strane máme podnikateľov a opozičných politikov, ktorí by boli najradšej, keby sa táto nová forma daňového zaťaženia čo najskôr vytratila, na druhej strane máme vládu, ktorá tvrdí, že slúži dobrému účelu a funguje. Voči kritike sa po novom ohradil priamo minister financií Ladislav Kamenický, všimol si interez.sk.
Minister zverejnil svoje nahnevane pôsobiace vyjadrenie na sociálnej sieti. Snahám o zrušenie transakčnej dane totiž adresoval skutočne ostré slová. Pripomenul, že transakčná daň je kľúčovou súčasťou konsolidačného balíka, ktorý cieli na ozdravenie verejných financií. Zavedená bola s cieľom znížiť ich deficit, pričom už má prinášať žiadané výsledky.
Kamenický sa vyjadril najmä ku kritike zo strany Andreja Danka, predsedu Slovenskej národnej strany (SNS), ktorý je jedným z najväčších odporcov transakčnej dane, teda aspoň v rámci politickej scény. V posledných dňoch sa pridal k výzvam opozície, ktorá taktiež oroduje za zrušenie tejto dane. Minister však všetky tieto výzvy označil za ekonomicky nezodpovedné a politicky škodlivé, nakoľko podľa neho „nahrávajú opozičným stranám“, ktorým ide len o oslabenie súčasnej vlády, respektíve koalácie.
Jasne deklaroval, že vláda nechce, aby na Slovensku vládli progresívci. Útoky na konsolidáciu metaforicky označil ako vodu na mlyn opozície. Dokonca vyzval na spoločný a najmä odborný odpor. Zároveň pritom apeloval na koaličných partnerov, aby nepodliehali populistickým tlakom a podržali spoločnú snahu o zlepšenie hospodárenia štátu.
Transakčná daň: O čo ide?
Konkrétne je transakčná daň stanovená na 0,4 percenta z hodnoty elektronickej platby, pričom na každú transakciu platí maximálny limit 40 eur. Výbery hotovosti sú zaťažené vyššou sadzbou, a to až 0,8 percenta, pričom pri týchto platbách žiadny horný limit stanovený nie je.
Daň je vyberaná automaticky cez slovenské banky. To znamená, že každý podnikateľský subjekt musel do 31. marca, zriadiť špeciálny podnikateľský účet – tzv. transakčný účet. Pri zahraničných účtoch alebo v prípade špecifických platobných operácií (ako preúčtovanie nákladov) je povinnosťou podnikateľov odviesť daň v režime samozdanenia.
Konsolidácia je spoločný záväzok
Kamenický taktiež upozornil, že očakávaný ročný výnos z transakčnej dane činí zhruba 700-miliónov eur, a teda predstavuje významný zdroj príjmov pre štát. Pokiaľ by sa transakčná daň zrušila, vzniknutý výpadok by vraj bolo veľmi ťažké nahradiť.
Ako príklady možných alternatív uviedol zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) až na 26 percent či zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb o 13 percentuálnych bodov.
More Read
Alterantívne riešenia by podľa ministra zasiahli široké vrstvy obyvateľstva, čo by viedlo k spomaleniu ekonomiky. Ozrejmil, že práve vďaka príjmom z tejto dane a ďalším opatreniam mohla vláda znížiť DPH na potraviny, lieky, pomôcky pre zdravotne znevýhodnených, knihy, tlač, gastro a ubytovanie.
Transakčná daň neničí podnikanie
Transakčná daň má sadzbu 0,4 percenta na odchádzajúce elektronické transakcie, pričom maximálna odvedená suma je zastropovaná na 40 eurách na jednu transakciu. Kamenický tvrdí, toto nie je suma, ktorá by mohla ohrozovať podnikateľské prostredie. Dokonca je podľa neho v porovnaní s inými krjainami relatívne mierna.
Ako príklad použil susedné Maďarsko, kde túto daň platia aj bežní občania. Na Slovensku sa však nevzťahuje ani na zamestnancov, ani na samosprávy, vyššie územné celky či dôchodcov. Rovnako sa neplatí ani pri transakciách z platobných kariet.
Rokom 2025 to nekončí
Kamenický si potom neodpustil zhrnutie doterajších úspechov vlády v oblasti konsolidácie – za roky 2024 a 2025 sa mu podarilo znížiť deficit o 4,8-milióna eur. Na to doplnil, že proces ozdravovania verejných financií bude pokračovať aj v roku 2026, kedy pribudne ďalšia vlna konsolidačných opatrení.
Poznamenal, že konsolidácia nie je niečo, čo by si štát vybral. Robí ju vraj preto, aby Slovensko nezbankrotovalo. Štát sa vraj nechce dostať do situácie, v ktorej sa ocitlo Grécko, keď stratilo kontrolu nad svojimi verejnými financiami a dostalo sa tak do rúk veriteľov.
Transakčná daň však má nedostatky
Transakčná daň na prvý pohľad pôsobí ako legitímny a efektívny spôsob na zvýšenie príjmov štátnej kasy, avšak v praxi môže (a pravdepodobne aj bude) mať viacero negatívnych dôsledkov, a to najmä pre slovenskú ekonomiku a hospodársky rast.
Nakoľko sa transakčná daň odvádza z každej odchádzajúcej platby z podnikateľského účtu, znamená to, že čím viac platieb dotknutý subjekt realizuje, tým viac zaplatí. Nezáleží pritom, či vykazuje stratu alebo zisk.
Pre podnikateľov to znamená vyššie náklady na prevádzku a menšiu motiváciu uskutočňovať legálne platby, čím vzniká hrozba podpory tzv. šedej ekonomiky.
Taktiež treba zdôrazniť skutočnosť, že firmy v zahraničí takúto daň platiť nemusia, čo znamená, že slovenské podniky čelia nižším maržám, obmedzenému priestoru na zvyšovanie platov a investícií a zhoršeniu pozície v porovnaní so zahraničnou konkurenciou.
Z toho vyplýva aj to, že transakčná daň demotivuje ľudí k podnikaniu, zatiaľ čo existujúci malí podnikatelia často uvažujú o ukončení činnosti. Pokiaľ ide o investorov, tí si pravdepodobne radšej vyberú iný štát pre svoje podnikanie.
Opozícia chce daň zrušiť už v máji, Danko súhlasí
Ako sme spomenuli, negatívne ohlasy voči transakčnej dani prichádzajú nielen od podnikateľov, ale aj od politikov, najmä tých opozičných, avšak momentálne sa najviac ozýva Andrej Danko. Jeho postoj voči transakčnej dani dokonca možno označiť za mimoriadne ofenzívny.
V relácii TA3 uviedol, že transakčná daň musí byť zrušená, a to najneskôr k 31. decembru 2025, aby nenarušila štátny rozpočet. Dodal, že najskôr sa pokúsi uzavrieť dohodu v rámci koalície, pričom ak neuspeje, predloží návrh na zrušenie transakčnej dane do parlamentu.
Neodpustil si ani kritiku samotného Ladislava Kamenického. Odporučil mu, aby sa radšej zameral na komplexnú daňovú reformu – podľa Danka by Slovensko malo diskutovať skôr o zmenách v dani z príjmov, o zvýhodnení odpisov pre podnikateľov a celkovo hľadať nástroje na podporu hospodárskeho rastu.
Danko sa v téme zrušenia transakčnej dane výnimočne zhodol so svojím politickým oponentom, menovite Michalom Šimečkom, predsedom opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS). PS dlhodobo upozorňuje na riziká transakčnej dane. Dokonca predložilo parlamentu návrh na jej zrušenie, a to už k 1. máju 2025. Podľa ich návrhu by sa taktiež mali podnikateľom vrátiť už zaplatené poplatky.
