Posledné zásahy štátu do dôchodkového systému čoraz viac poukazujú na riziko, že druhý dôchodkový pilier, ako ho poznáme, sa môže výrazne zmeniť, v horšom prípade úplne skončiť. Vyplýva to z prognózy analytikov zo skupiny Dáta bez pátosu, ktorí sa odvolávajú na výsledky hodnotenia (ratingu) Slovenska zo strany agentúry Standard & Poor’s (S&P). Téme sa venuje portál interez.sk.
Podľa analytikov môže vláda, konkrétne rezort financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer-SD) siahnuť práve na tento pilier ako na nový hlavný zdroj konsolidácie verejných financií. Konkrétne uviedli, že pri nedostatku iných opatrení, ktoré by boli zároveň politicky prijateľné pre súčasnú vládu (zachovanie sociálnych dávok, dotácií na enrgie, trinásteho dôchodku či zamestnancov v štátnej správe), predstavuje druhý pilier jediné hodnotné riešenie.
Čo môže štát spraviť?
Napríklad zníženie príspevku do druhého piliera z aktuálny 4 percent na 2 percentá by mohlo štátnemu rozpočtu de facto okamžite priniesť až 400-miliónov eur ročne. Pri ďalšom znižovaní príspevkov, konkrétne o 2 percentá, jedno percento a nakoniec o posledné 1 percento, by sa pritom príjem ešte zvyšoval.
Konkrétne v roku 2026 by takto štát získal 600-miliónov eur navyše, v roku 2027 zhruba 1-miliardu eur a v roku 2028 až 1,25-miliardy eur. Samozrejme, tento príjem by zásadne prospel konsolidácii verejných financií, pričom sa predpokladá, že kumulatívne by štát získal za roku 2025 až 2027 približne 4-miliardy eur – podľa optimistickejších scenárov až 5-miliárd eur.
Späť do prvého piliera
Analytici zároveň upozornili, že otvorenie druhého piliera, teda umožnenie výstupu sporiteľov späť do prvého piliera, by taktiež mohlo vygenerovať zásadné príjmy. V prípade, že by vláda správne načasovala komunikáciu a využila očakávania o rýchlom raste štátnych dôchodkov, mohla by už v roku 2026 získať dodatočnú miliardu eur, prípadne až 2-miliardy eur.
Ak by sa otvorenie druhého piliera uskutočnilo ešte v priebehu roka 2025 (aspoň pre niektoré skupiny sporiteľov), štát by už tento rok mohol získať dodatočných približne 500-miliónov eur.
Štát musí šetriť. No z čoho?
Podľa výpočtov skupiny Dáta bez pátosu má vláda za cieľ dosiahnuť v roku 2027 deficit verejných financií na úrovni 3,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamen, že počas rokov 2025 až 2027 bude musieť kumulatívne ušetriť až 4 percentá HDP.
To pri ročnom HDP Slovenska (140-miliárd eur) znamená potrebu nájsť úspory vo výške 5- až 6-miliárd eur v priebehu ôen troch rokov.
Neprehliadnite
Akú úlohu v tom zohráva druhý pilier? Ten by podľa analytikov mohol túto potrebu pokryť prakticky sám, dokonca by vraj ešte zostali určité rezervy.
Dodávajú, že zásahu do druhého piliera nahráva aj nedávny pokles hodnoty aktív – hodnota dôchodkových úspor v poslednom období klesla o približne 2-miliardy eur, a to aj napriek tomu, že príspevky sporiteľov pokračovali.
Samozrejme, rezort financií si túto situáciu riadne uvedomuje a pravdepodobne bude usilovať o to, aby otvorenie druhého piliera načasovalo po stabilizácii a prípadnom raste akciových trhov. To by totiž zásadne zvýšilo hodnotu spravovaných aktív, takže efekt otvorenia druhého piliera by bol ešte výraznejší.
Situácia je vážna
Obecne sa analytici z Dáta bez pátosu k ratingu vyjadrili dosť kriticky, hlavne na adresu súčasnej vlády. Ekonomický stav krajiny za „šialenú kombináciu“, pričom tvrdia, že záchrana ekonomiky si bude vyžadovať tvrdé a nepopulárne opatrenia – okrem tých, ktoré už boli zavedené. Návrhy, ktoré predkladajú, sa týkajú trinástych dôchodkov, školských prázdnin či štátnych sviatkov.
Vychádzajú hlavne z dostupných ukazovateľov, ktoré sprevádza celý zástup výkričníkov. Rast slovenskej ekonomiky je slabý, inflácia zostáva vysoká. Medzinárodný menový fond (MMF) dokonca znížil odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska len na 1,3 percenta, pričom inflácia by podľa fondu mohla dosiahnuť až 3,7 percenta.
Analytici tvrdia, že pre štát by bolo ideálnym scenárom, keby sa tieto dve hodnoty vymenili – teda by malo rast na úrovni 3,7 percenta HDP a infláciu na úrovni 1,3 percenta. No žiaľ, takáto situácia takmer istotne v dohľadnej dobe nenastane.
Kroky na zvýšenie príjmov a zníženie výdavkov, ktoré vláda doposiaľ prijala, podľa odborníkov nie sú dostatočné. Volajú po ešte tvrdších opatreniach – dokonca ponúkli aj vlastný obraz toho, ako by mohli, respektíve mali vyzerať.
Medzi ich návrhy patrí zrušenie štyroch štátnych sviatkov (hlavne tých, ktoré väčšinou pripadajú na pracovné dni), zníženie trinástych dôchodkov o polovicu, ako aj zavedenie limitov na výsluhové dôchodky. Okrem toho navrhujú aj zmrazenie platov ústavných činiteľov. Pokiaľ ide o trináste dôchodky, podľa viacerých ukazovateľ by bolo absolútne najvýhodnejšie, keby sa úplne zrušili – Sociálna poisťovňa (SP) na ne nemá peniaze, čo znamená, že jej štát bude musieť „doložiť“.
Ďalšie opatrenia by zahŕňali zrušenie benefitov vo verejnej správe, ktoré presahujú rámec zákonníka práce, dereguláciu cien tepla, elektriny a plynu (s výnimkou domácností v hmotnej núdzi) a skrátenie letných aj zimných školských prázdnin o jeden týždeň.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
