Štát v tomto roku cieli na maximálnu úsporu verejných financií, konkrétne s cieľom okresať ich deficit. Robí tak predovšetkým formou konsolidácie, ktorá však v súčasnej podobe uťahuje opasky viac-menej len bežným ľuďom a podnikateľom. Sama na sebe vláda šetrí len mierne, prípadne takmer vôbec. Bude to pri ďalšej konsolidácii iné? Ako píšu Správy STVR, odpoveď na túto otázku sa dozvieme už o pár dní.
Výška konsolidácie na rok 2026, (zrejme) vrátane ďalších kľúčových náležitostí s ňou spätých, bude oficiálne známa na konci tohto mesiaca, presnejšie 30. apríla.
Dnes (25. apríla) to oznámil priamo predseda vlády Robert Fico, a to počas výročného snemu Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Fico zároveň pripustil možnosť zmien v zákone o transakčnej dani, ktorá už dlhšie čelí ostrej kritike ako zo strany podnikateľov, tak aj zo strany niektorých politikov.
Štát upraví transakčnú daň
Podľa premiéra bolo nevyhnutné pristúpiť ku konsolidácii verejných financií a nájsť nové zdroje príjmov. Premiér však podnikateľov ubezpečil, že v oblasti konsolidácie ich v budúcom roku nečakajú žiadne nepredvídané opatrenia. V otázke transakčnej dane avizoval ochotu vlády prehodnotiť jej parametre a prípadne odstrániť niektoré nedostatky, ktoré sa v praxi ukázali ako problematické.
Zároveň zdôraznil, že vláda sa na transakčnú daň ešte pozrie a všetko, čo bude možné v rámci zákona opraviť, sa upraví. Otázka zmien v transakčnej dani je tak stále otvorená, pričom ich konkrétne podoby by mohli byť známe po dokončení interných analýz a uskutočnení predmetných diskusií.
Viac investícií tam, kde to pomôže
Premiér v rámci svojho vystúpenia venoval pozornosť aj širšiemu kontextu hospodárskeho rastu Slovenska. Odmietol predstavu, že by Slovensko malo v budúcnosti konkurovať ostatným krajinám predovšetkým lacnou pracovnou silou. Tento model považuje za prekonaný a nevhodný pre budúci rozvoj krajiny.
Vyhlásil, že Slovensko sa musí definitívne rozlúčiť s érou, keď bola nízka cena práce kľúčovým konkurenčným faktorom. V budúcnosti by hospodársky rast nemal byť založený na nízkych mzdách, ale na investíciách a projektoch, ktoré majú dlhodobú pridanú hodnotu pre tuzemskú ekonomiku.
Taktiež ozrejmil, že doteraz bola slovenská ekonomika ťahaná najmä domácou spotrebou. Do budúcna by mal rast hrubého domáceho produktu (HDP) viac závisieť od investícií, ktoré vytvárajú pracovné miesta, rozvíjajú infraštruktúru a podporujú nové strategické odvetvia.
V tejto súvislosti spomenul viaceré veľké projekty, ktoré môžu v najbližších rokoch formovať slovenskú ekonomiku. Medzi tie kľúčové patrí výstavba nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice, rozsiahly program výstavby nájomných bytov na podporu stavebníctva, ako aj projekt novej továrne na výrobu batérií v Šuranoch.
Tieto projekty majú podľa premiéra zásadne prispieť k tomu, aby hospodársky rast Slovenska v budúcnosti stál na pevných základoch investícií, technologického pokroku a vyššej pridanej hodnoty v jednotlivých sektoroch, a nie len na spotrebe domácností. Fico tak vyslal podnikateľskej komunite signál, že vláda plánuje orientovať ekonomiku na stabilnejší a dlhodobo udržateľný rastový model.
Môže štát transakčnú daň zrušiť?
Takýto scenár by bol v očiach mnohých ideálny. Nateraz to ale vyzerá skôr tak, že ak sa v rámci transakčnej dane niečo zmení, budú to len niektoré náležitosti. Jej úplné zrušenie je skôr nepravdepodobné – aspoň zatiaľ.
Slovenská národná strana (SNS) pod vedením Andreja Danka, ktorý patrí medzi najväčších kritikov transakčnej dane, už predložila návrh, ktorý by od tohto daňového zaťaženia oslobodil živnostníkov a podniky s ročnými tržbami do 100 000 eur.
Ladislav Kamenický, minister financií, ešte celkom nedávno odmietal akúkoľvek kritiku na adresu transakčnej dane. Rázne tiež poznamenal, že daň sa nezruší, nakoľko by takýto krok predstavoval ochudobnenie štátnej kasy o značný zdroj príjmu. Po novom však aj on pripúšťa, že sa môže daň upraviť. Asi už nedokáže ignorovať to kvantum absurdit, ktoré zákon obsahuje.
Medzi najväčšie tie najväčšie patrí najmä rozdielny prístup k slovenským a zahraničným firmám. Zahraničné spoločnosti vďaka výkladu finančnej správy môžu byť oslobodené od platenia dane z transakcií, ktoré sa ich podnikania na Slovensku priamo netýkajú. Naopak, slovenské firmy musia odvádzať daň aj z platieb na zahraničných účtoch, ktoré súvisia s ich podnikaním mimo Slovenska.
Zákon tiež zdaňuje mzdy a s nimi spojené položky, ako sú zrážky zo mzdy, exekúcie, príspevky na športovú činnosť detí či rekreačné poukazy. Dokonca sa zdaňuje aj doplatok daňového bonusu po ročnom zúčtovaní alebo preplatok na dani, čím v praxi dochádza k situácii, že štát vyberá daň z dane. Firmy musia platiť transakčnú daň aj pri bežných prevádzkach, napríklad pri nákupe stravných lístkov pre zamestnancov či pri poskytnutí finančného príspevku na stravovanie.
Zdaneniu potom podliehajú aj odvody a dane, ktoré firma platí v zahraničí za zamestnancov vyslaných napríklad na montážne práce. Rovnako sa zdaňuje aj daň z nehnuteľnosti, ktorú firmy platia mestám a obciam – a nie štátu.
Ďalším príkladom absurdity je situácia, keď realitná kancelária dostane od klienta zálohu na kúpu nehnuteľnosti, obchod sa napokon neuskutoční, a firma musí zálohu vrátiť – avšak daň z tejto transakcie aj tak musí zaplatiť. Podobne je to pri vrátení tovaru v e-shopoch, kde sa transakčná daň uplatní aj na platbu, ktorá sa následne zákazníkovi vracia.
