Slovenský parlament v utorok (1. apríla) posunul do druhého čítania návrh novely zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch, ktorý predložila vláda. Štát prostredníctvom tejto novely priniesie novú povinnosť, a to konkrétne pre poskytovateľov služieb v oblasti kryptoaktív a elektronických peňazí. Na základe poznatkov TASR o tom informuje denník Štandard.
Čo presne sa zmení? Zmienení poskytovatelia budú musieť Finančnej správe (FS) oznamovať konkrétne údaje o transakciách a klientoch, ktorí tieto aktíva využívajú.
Hlavným cieľom legislatívnej úpravy je implementácia európskej smernice DAC8, ktorá má zjednodušiť a posilniť výmenu daňových informácií medzi členskými štátmi Európskej únie (EÚ). Slovensko sa tak pripravuje na to, že FS bude nielen získavať, ale aj zdieľať informácie o kryptomenách a elektronických peniazoch s daňovými úradmi iných krajín.
Čo je smernica DAC8?
DAC8, teda Directive on Administrative Cooperation 8, je v poradí ôsma verzia smernice EÚ o správe a výmene daňových informácií medzi členskými štátmi. Prijatá bola s cieľom zvýšiť transaprentnosť v oblasti digitálnych finančných aktív, predovšetkým však kryptoaktív a elektronických peňazí.
Smernica vôbec po prvýkrát výslovne menuje poskytovateľ služieb súvisiacich s kryptomenami, teda burzy, peňaženky, sprostredkovateľov a podobne. Prikazuje im zhromažďovať a oznamovať údaje o klientoch, vrátane mien, adries, transakcií či zostatkov. Tieto informácie budú musieť zdieľať s daňovými úradmi, ktoré ich následne automaticky vymenia s inými členskými štátmi EÚ.
Okrem kryptomien sa smernica týka aj elektronických peňazí, čo zahŕňa aj známe služby ako PayPal či Revolut, neskôr aj digitálne euro.
DAC8 tiež zavádza spoločný rámec pre spôsob, ako majú byť tieto informácie zhromažďované a zdieľané, čím sa má zjednodušiť a zefektívniť medzinárodná spolupráca medzi daňovými správami. Ďalším cieľom je zabrániť tomu, aby jednotlivci či firmy využívali kryptomeny a nové finančné technológie na skrývanie príjmov či obchádzanie daňových povinností.
Táto smernica nadobudla účinnosť ešte v roku 2023, pričom členské štáty, vrátane Slovenska, majú povinnosť ju implementovať do národnej legislatívy najneskôr do konca roka 2025. Prvé výmeny informácií sa očakávajú v priebehu roka 2026.
Doteraz boli kryptomeny mimo zorného poľa štátnych daňových systémov. DAC8 je kľúčovým nástrojom EÚ, ktorý má zabezpečiť, že aj príjmy a majetok v digitálnom svete budú zdaňované spravodlivo a transparentne. Týmto krokom sa digitálny finančný sektor viac priblíži klasickému bankovému dohľadu.
Štát neodporuje, chystá sa na zmenu
Podľa rezortu financií predstavujú kryptomeny, e-peniaze a iné digitálne aktíva rastúce riziko výpadku daňových príjmov, nakoľko transakcie s nimi späté sa dajú vystopovať len veľmi ťažko. Novela zákona je tak priamo reakciou na súčasné výzvy v oblasti medzinárodného zdaňovania, ktoré vznikajú spoločne s obrovským rozmachom digitálnych investícií a cezhraničných finančných operácií.
Navrhovaná právna úprava rozširuje automatickú výmenu informácií aj na elektronické peniaze (napríklad predplatené karty či digitálne peňaženky) a digitálne meny centrálnych bánk (napríklad zmienené digitálne euro).
Podľa návrhu budú musieť poskytovatelia týchto služieb zasielať potrebné informácie do deviatich mesiacov po skončení príslušného oznamovaného obdobia. Týmto krokom sa zabezpečí, že štátne inštitúcie budú mať aktuálne údaje o vlastníctve a pohyboch digitálnych aktív.
Príde to postupne
Novela počíta s postupným, nie nárazovým zavádzaním zmien. Väčšina ustanovená by mala vstúpiť do platnosti v januári budúceho roku, zatiaľ čo niektoré špecifické časti novely by mali vstúpiť do platnosti až v rokoch 2028 až 2030 – v závislosti od ich technickej a legislatívnej pripravenosti.
Rezort financií údajne pri príprave návrhu zohľadnil aj odporúčania a poznatky získané zo zahraničného hodnotenia Slovenska v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ako aj pripomienky a smernice Európskej komisie (EK), ktorá dohliada na zosúladenie daňovej politiky členských štátov s právom EÚ.
Čo to znamená pre ľudí?
Uvedené zmeny sa dotknú ako bežných investorov do kryptomien, tak aj aktívnych používateľov e-peňazí a fintech služieb či živnostníkov.
Medzi bežných investorov patria osoby, ktoré kupujú predávajú alebo držia kryptomeny, používajú krypto burzy, vlastnia kryptopeňaženky alebo investujú cez aplikácie typu eToro či Revolut. Po novom budú tieto platformy povinné nahlasovať údaje o ich aktivitách daňovému úradu. Od budúceho roka tak už nebude úplne platiť, že krypto je anonymné.
FS následne bude môcť tieto dáta porovnávať s daňovými priznaniami, prípadne zdieľať s inými krajinami EÚ. Dôsledok? Ak si niekto nezdaňoval príjmy z kryptomien, štát ho bude môcť spätne vyzvať na doplatenie dane, v horšom prípade mu uložiť pokutu.
Do skupiny používateľov e-peňazí a fintech služieb možno zaradiť osoby, ktoré využívajú Revolut, PayPal, Wise, Apple Pay, Google Pay a podobné služby, ako aj predplatené karty, online peňaženky alebo digitálne meny budúcnosti. Aj tieto platformy budú musieť nahlasovať vybané údaje, najmä v prípade veľkých alebo častých transakcií, alebo ak niekto tieto služby používa ako spôsob obchádzania bežných bankových účtov.
A pokiaľ ide o živnostníkov, zmeny zasiahnu najmä tých, ktorí vedome či nevedome zabúdali priznávať príjmy z digitálnych aktív, neuvádzali zisky z krypta v daňovom priznaní alebo používali e-peniaze na účely mimo bežného dohľadu.
