Ako už iste viete, Donald Trump sa nedlho po svojom nástupe na post prezidenta Spojených štátov rozhodol zaťažiť medzinárodný obchod vysokými clami. Cielia pritom aj na Európu, a teda aj na Slovensko. Európska únia (EÚ) aktuálne skúma rôzne spôsoby, akými by mohla Trumpovi jeho „láskavosť“ oplatiť, pričom často medzi nimi vystupujú odvetné clá. Podľa odborníkov je však aj iná cesta. Na ich odporúčania upozorňuje denník Teraz.sk.
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) považuje nové americké clá za krok, ktorý neprispieva k zvyšovaniu globálnej prosperity, no zároveň upozorňuje, že hoci ide o nešťastné rozhodnutie, nebolo by správnym riešením, keby na ne EÚ odpovedala vlastnými clami, teda zaťažením dovozu tovarov zo Spojených štátov.
Podľa odborníkov by najefektívnejšou reakciou na americká opatrenia nebolo zatváranie sa do seba, ale presný opak, teda otvorenie sa väčšiemu objemu obchodu či vytváranie priaznivejšieho prostredia pre inovácie a podnikanie, čo by vraj mohlo zahŕňať aj znižovanie daňového zaťaženia.
INESS teda tvrdí, že namiesto eskalácie obchodného napätia by mala Európa hľadať cesty, ako posilniť svoju konkurencieschopnosť a podporiť ekonomický rast.
EÚ si môže ofenzívou ešte viac uškodiť
Zavedenie amerických ciel na dovoz tovarov z Európy bude mať podľa ekonomických expertov negatívne dôsledky pre európske hospodárstvo. Môže viesť k zníženiu produkcie, ovplyvniť zamestnanosť a znížiť dynamiku rastu. Na druhej strane, ak by sa EÚ rozhodla reagovať vlastnými odvetnými opatreniami, v konečnom dôsledku by tým spôsobila ešte väčšie škody – predražili by sa totiž dovozy, čo by ešte viac zaťažilo už teraz oslabenú ekonomiku eurozóny.
Radovan Ďurana, analytik INESS, vysvetľuje, že obchodné vojny, na rozdiel od tých ozbrojených, sa nevyhrávajú stupňovaním opatrení, v tomto prípade zvyšovaním ciel či zavádzaním nových. Upozorňuje, že skutočných prospech pre obe strany predstavuje situácia, kedy sa upustí od nepriateľských krokov a tovaru sa umožní voľný pohyb cez hranice.
Spojené štáty síce zostávajú jedným z kľúčových obchodných partnerov EÚ, no ako upozorňuje inštitút, nie sú nenahraditeľné. Až 80 percent exportu bloku smeruje do krajín mimo Spojených štátov. Európa má pritom stále veľký priestor na zlepšovanie. S mnohými významnými ekonomikami vo svete totiž nemá podpísané obchodné dohody, ktoré by uľahčili a zefektívnili obchodné vzťahy.
INESS zároveň zdôrazňuje, že dôležité nie je len to, kam EÚ vyváža, ale aj čo vyváža. Kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti sú moderné, kvalitné a technologicky vyspelé výrobky a služby. Tie ale môžu vzniknúť len v prostredí, ktoré podporuje inovácie. Žiaľ, práve v tejto oblasti EÚ podľa odborníkov výrazne zaostáva za Spojenými štátmi.
Inými slovami – EÚ by podľa inštitútu mala zmeniť svoj prístup k inováciám. Namiesto toho, aby sa ich vlády snažili umelo vytvárať a riadiť ich cez dotácie a zásahy, mali by upriamiť pozornosť skôr na odtraňovanie bariér, ktoré bránia ich prirodzenému vzniku a rastu.
Americké clá ohrozujú najmä automobilky
Súčasťou prísnych opatrení prezidenta Trumpa je aj 25-percentné clo na dovoz vozidiel. Trump chce, aby sa podstatná časť výroby vozidiel aj komponentov presunula na americkú pôdu, na čo Európa promptne zareagovala. Išlo hlavne o krajiny, ktoré do Spojených štátov vyvázajú autá v značných objemoch, čiže aj o Slovensko.
Konkrétne táto bariéra tak má zásadne ovplyvniť hospodárenie kľúčových slovenských podnikov – automobiliek. Ako sme vás informovali v tomto článku, najviac ich majú pocítiť Volkswagen Slovakia v Bratislave a Jaguar Land Rover v Nitre.
V posledných dňoch sa čoraz viac hovorí o tom, že európske automobilky presunú časť výroby do Spojených štátov, aby sa vyhli dovozným clám. Volkswagen Slovakia však odmieta akékoľvek úvahy o presune výroby. Vedenie závodu jasne uviedlo, že Bratislava naďalej ostáva centrom výroby. Doplnilo, že nemôže hovoriť za celý koncern, no čo sa týka slovenskej fabriky, tá ostáva pevne na svojom mieste. Dôvodom môžu byť aj ohromné investície do tohto podniku, ktoré v priebehu posledných piatich rokov dosiahli až 1,2-miliardy eur.
Pokiaľ ide o Jaguar Land Rover, hovorca spoločnosti Dávid Košťál ozrejmil, že podnik po Trumpovom oznámení intenzívne vyhodnocuje, aký vplyv bude mať aktuálna situácia na jeho hospodárenie.
EÚ hovorí o kompenzácii, hrozby však pretrvávajú
Zaujímavosťou je, že EÚ je údajne ochotná kompenzovať straty spôsobené americkými clami aj z vlastných zdrojov. Podľa Denisy Sakovej, ministerky hospodárstva a podpredsedníčky vlády, má blok pripravené opatrenia v oblasti kohéznej politiky a chce zabezpečiť lepšiu dostupnosť eurofondov pre automobilky.
Ťažko však povedať, či kompenzácie budú schopné zabrániť negatívnym dôsledkom, na ktoré poukazuje široké spektrum odborníkov, vrátane tých z Národnej banky Slovenska (NBS). Konkrétne tí varujú, že americké opatrenia môžu postihnúť zamestnanosť v automobilovom sektore.
Automobilky sa síce ohrádzajú ráznymi tvrdeniami, že prepúšťanie neplánujú, no pokiaľ sa situácia priveľmi zhorší, nemožno vylúčiť, že svoj postoj prehodnotia. Analytici pritom hovoria o tom, že prípadná colná voja by mohla v roku 2026 spomaliť rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska až o 1,5 percenta.
Prečo je to dôležitý údaj? Odpoveď je celkom prostá. Pokles HDP o 1,5 percenta by jasne indikoval spomalenie ekonomiky, pričom firmy v prostredí nižšieho rastu zvyčajne pozastavujú nové investície, pozorne sledujú efektivitu výroby a taktež optimalizujú náklady, čo je proces, ktorý bežne zahŕňa aj mzdy zamestnancov a objem pracovnej sily.
Taktiež treba myslieť na to, že ak americký trh výrazne obmedzí dovoz, pre slovenské závody to môže znamenať pokles objednávok. A čím menej je objednávok, tým nižšie sú výrobné objemy, čo môže viesť k osekaniu nadčasov, prechodu na skrátené zmeny a v horšom prípade aj k prepúšťaniu.
