Európske automobilky si toho za posledné roky preskákali celkom veľa, pričom v dohľadnej budúcnosti sa to zrejme nezmení. Práve naopak – okrem toho, že čelia obrovskému nátlaku v podobe vyšších dovozných ciel zo strany Spojených štátov, Európska komisia (EK) im udelila poriadne mastnú pokutu, konkrétne vo výške 458-miliónov dolárov. Téme sa venuje denník Pravda.
Zaujímavosťou je, že nejde o pokutu za emisné limity či iné aktuálne prehrešky. Ide o pokutu za kartelovú dohodu, ktorá sa datuje až 23 rokov dozadu. Konkrétne malo dôjsť k protiprávnemu správaniu v oblasti recyklácie vozidiel po skončení ich životnosti.
Automobilky zostrojili dlhodobý kartel
Viaceré automobilky sa medzi rokmi 2002 až 2007 dohodli, že nebudú platiť recyklačným firmám za služby spojené s ekologickou likvidáciou starých vozidiel. Problémom je, že podľa vyšetrovania išlo o dlhodobý kartel, v rámci ktorého automobilky nielenže odmietali hradiť náklady recyklačných spoločností, ale aj nezákonne zdieľali citlivé informácie o dohodách s týmito firmami.
Navyše sa mali koordinovať pri rozhodnutiach, ako komunikovať verejnosti údaje o recyklovateľnosti svojich vozidiel. Údajne sa dohodli, že nebudú zverejňovať, aké percento ich áut sa dalo recyklovať nad zákonom stanovené minimum – 85 percent. Týmto konaním porušili smernicu 2000/53/EC Európskeho parlamentu a Rady o vozidlách po dobe životnosti, ktorá zabezpečuje spotrebiteľom právo na bezplatnú recykláciu a na prístup k informáciám o ekologickom spracovaní áut.
Spolupráca výmenou za nižší trest
Nejde pritom o niečo, čo by sa prevalilo len nedávno. Informácie o karteli vyplávali na povrch ešte v roku 2019, keď sa nemecká automobilka Mercedes-Benz rozhodola spolupracovať s vyšetrovateľmi. Ako takzvaný „kajúcnický“ člen kartelu poskytla informácie o nelegálnych praktikách ostatných výrobcov, čo sa jej napokon celkom vyplatilo. Vďaka ochote spolupracovať sa totiž napokon úplne vyhla pokute.
Nanešťastie pre ostatné automobilky, tie sa pokute vyhnúť nedokázali. Absolútne najväčšiu sankciu dostal Volkswagen, a to vo výške 127,7-milióna eur. Za ním nasleduje aliancia Nissan-Renault s pokutou vo výške 81,4-milióna eur. Na zozname sú potom aj koncern Stellantis s pokutou 74-miliónov eur, Ford s pokutou 41,5-miliónov eur, ako aj BMW (25-miliónov eur), Toyota (23-miliónov eur), Hyundai/Kia (12-miliónov eur) a Volvo (9-miliónov eur).
Niektoré sankcie však boli znížené výmenou za spoluprácu v rámci vyšetrovania. Konkrétne Stellantis mal pôvodne čeliť až dvojnásobnej pokute, zatiaľ čo Fordu bolo odpustených 20 percent z pôvodnej sankcie.
EÚ je nekompromisná, kartely netoleruje
K záležitosti sa vyjadrila aj Teresa Ribera, výkonná viceprezidentka EK pre hospodársku súťaž. Uviedla, že došlo k ráznemu zákroku proti spoločnostiam, ktoré sa dohodli, že budú blokovať konkurenciu v oblasti recyklácie. Ozrejmila, že uvedené automobilky viac ako 15 rokov koordinovali, aby sa vyhli plateniu za recyklačné služby, pričom sa dohodli, že medzi sebou nebudú súťažiť v tom, ako propagujú recyklovateľnosť svojich vozidiel. Taktiež sa rozhodli zamlčať informácie o použití recyklovaných materiálov vo svojich produktoch.
Ďalej uviedla, že EK nebude tolerovať žiadne formy kartelov, a už vôbec nie také, ktorých činnosti poškodzujú práva zákazníkov a brzdia rozvoj environmentálne zodpovednejších produktov.
Hoci pokuty udelené EK dokopy dosahujú „len“ 458-miliónov eur (možné sankcie za prekračovanie emisných limitov sa odhadovali až na 15-miliárd eur), blok ich považuje za významný zásah do hospodárenia automobiliek, ktoré už tak čelia obrovským nákladom v súvislosti s prechodom na elektromobilitu. Taktiež nemožno opomenúť výrazné straty, ktoré plynú zo stagnujúceho či dokonca klesajúceho dopytu po elektrickom pohone.
Nateraz vieme len ťažko predpovedať, ako presne sa pokuty odrazia na hospodárení previnilých automobiliek. Nemožno však vylúčiť, že ich aspoň čiastočne premietnu do cien nových vizidiel, čo znamená, že v konečnom dôsledku si účet za ich dlhoročné neetické správanie možno (znovu) zaplatia koneční spotrebitelia.
Pokuty za emisie sa odkladajú
Pokiaľ ide o zmienené pokuty za prekračovanie emisných limitov (CO2), tie sa napokon odkladajú. EK prijala nový návrh, podľa ktorého sa emisné hodnotenia nebudú posudzovať len za jeden kalendárny rok, ale za obdobie troch rokov – 2025 až 2027. Chce tak automobilkám dať viac času na prispôsobenie sa novým pravidlám bez toho, aby okamžite čelili astronomickým sankciám.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
