Energetika je jednou z oblastí, ktorú do veľkej miery utvárajú napredujúce inciatívy s cieľom zmierniť ekologickú záťaž, teda negatívne vplyvy na životné prostredie. K takýmto zmenám pritom nedochádza len v rámci najväčších ekonomík sveta, jednu takú po novom odklepli aj poslanci zo susednej Českej republiky. Čo presne sa mení priblížil server VTM.cz.
Konkrétne českí poslanci schválili novelu energetického zákona známu ako „Lex Plyn III“, ktorá prináša nie jednu, ale rovno dve kľúčové úpravy. Prvou je zjednodušenie a zrýchlenie povoľovacích procesov pre plynové elektráne, druhou je legislatívne zakotvenie zákazu tzv. mařičov (plytvačov) elektriny. Ide o zariadenia, ktoré slúžia výhradne na pohlcovanie prebytočnej energie bez akéhokoľvek zmysluplného využitia.
Veľké „fény“ bez prospechu
V podstate sú to veľké vykurovacie zariadenia, ktoré v prípade prebytku energie v sieti zapnú odber, elektrinu premenia na teplo a to jednoducho vypustia do vzduchu. Prečo niečo také existuje? Motiváciou je hlavne zisk – v čase, keď cena elektriny klesne do záporných hodnôt, im trh platí za samotný odber energie. Okrem toho môžu získať aj dodatočné odmeny, financované z regulovaných poplatkov uhrádzaných všekými obyvateľmi, za akúsi pomoc pri stabilizácii siete.
V tejto súvislosti treba zmieniť, že počet hodín, počas ktorých sa v Česku vyskytli záporné ceny elektriny, prudko rastie – zatiaľ čo v roku 2023 ich bolo 134, vlani ich bolo už 314. Z toho vyplýva, že dopyt po pripájaní plytvačov (mařičov) narastal do extrémnych rozmerov, pričom požadované výkony dosahovali až 1 000 megawattov (MW). Pre lepšiu predstavu, to zodpovedá zhruba jednému bloku jadrovej elektrárne Temelín.
Zmienená novela zákona však (takmer) všetko mení. Prevádzkovanie mařičov bude úplne zakázané od augusta 2025, výnimku nedostali dokonca ani existujúce zariadenie. Dodržiavanie zákazu má kontrolovať Energetický regulačný úrad (ERÚ).
Zákaz má viacero pádnych dôvodov
Dôvod tohto rozhodnutia je asi celkom jasný – česká vláda chce zamedziť masívnemu plytvaniu energiou. Mařiče nielenže neplnia žiadny konkrétny účel, zároveň deformujú trh a zvyšujú náklady pre všetkých spotrebiteľov.
K téme sa veľmi kriticky vyjadrila aj Dana Drábová zo Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť, ktorá varovala pred masovým nasadzovaním týchto zariadení a označila ho za absurdné. Navrhla pritom, že prebytočná energia by sa mohla využívať oveľa efektívnejšie, napríklad na ťažbu kryptomien.
Je ale nutné podotknúť, že novela nerieši všetky typy odberov prebytočnej energie rovnakým spôsobom. Pokiaľ je elektrina v čase prebytku využitá na zmysluplné účely, ako napríklad ohrev vody, vykurovanie budov či technologické procesy, zákaz poľavuje, a teda sa na tieto prípady nevzťahuje. Legislatíva chce zakázať len také zariadenia, ktorých jedinou úlohou je spotrebovať energiu bez úžitku.
Je však otázne, za čo presne sa považuje „zmysluplné využitie“. Pokiaľ čím skôr nedôjde k jasnému definovaniu tohto pojmu, môžu vznikať právne aj technické spory.
Ďalším veľkým dôvodom, prečo zákaz vznikol, je ochrana trhu s flexibilitou a podpornými službami. Ak by sa do siete masívne pripájali lacné či jednoduché mařiče, mohli by vytlačiť investície od pokročilých riešení, ako sú batériové úložiská, inteligentné riadenie spotreby alebo tepelné akumulácie. Výsledkom by bol nárast nákladov na stabilizáciu siete, ktoré by nakoniec opäť zaplatili spotrebitelia.
Zákaz mařičov je v európskom kontexte pomerne výnimočný krok. Väčšina štátov sa snaží problém prebytkov riešiť skôr podporou akumulácie a inteligentného riadenia. Česká vláda však pristúpila k rýchlemu zásahu v reakcii na dramatický nárast žiadostí o pripájanie týchto zariadení.
Zákaz nadväzuje na predchádzajúci legislatívny balík Lex OZE III, ktorý má vytvoriť priestor práve pre efektívnejšie spôsoby využitia nadbytočnej energie.
