To, že finančná situácia mnohých Slovákov má ďaleko od dokonalosti, je asi známym faktom. Veľmi často sa v tejto súvislosti hovorí o pomoci dôchodcom, ktorá v sociánej politike Slovenska dominuje už niekoľko rokov, konkrétne o zvyšovaní dôchodkov a zavádzaní trinástych dôchodkov. Všeobecne sa seniori považujú za finančne najzraniteľnejšiu skupinu slovenského obyvateľstva, avšak čísla ukazujú, že pravda je niekde inde. Na základe poznatkov portálu Finsider.sk o tom informuje iStream.sk.
Politici dlhodobo odôvodňujú rozsiahle podporné programy zamerané na seniorov tvrdením, že tak robia preto, lebo práve táto skupina ľudí najviac čelí chudobe. A skutočne je pravda, že finančný stav niektorých dôchodcov možno označiť za značne nepriaznivý, miestami priam kritický. Je tu však jedno veľké „ale“.
Podľa dostupných dát sa v minulom roku v stave ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením nachádzalo až 980-tisíc Slovákov, čo v prepočte vychádza na zhruba každého šiesteho obyvateľa. Ktorá skupina ľudí je teda najviac ohrozená? Čísla celkom jasne odkazujú na domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najmä tie neúplné, kde sa o dieťa stará iba jeden rodič.
Až 38 percent týchto domácností čelí rôznym formám chudoby. Hoci oproti predchádzajúcemu roku ide o mierne zlepšenie, údaj stále zostáva veľmi znepokojujúci. Vysoké riziko chudoby hrozí aj rodinám s troma a viac deťmi, kde sa tento problém dotýka približne tretiny domácností.
Štát bojuje za trináste dôchodky. Tie sú však neefektívne
Ako sme spomenuli, štát v súčasnosti po finančnej stránke podporuje hlavne dôchodcov. Aj tento rok má dôjsť k vyplateniu trinástych dôchodkov, a to a aj napriek tomu, že Sociálna poisťovňa (SP) na to nemá peniaze – dostupné prostriedky vraj postačia na vyplatenie maximálne desiatich dôchodkov, čo znamená, že rozdiel bude musieť doplatiť štát zo svojej pokladnice.
Trináste dôchodky sú tŕňom v oku mnohých politikov, verejnosti aj odborníkov, a to predovšetkým kvôli ich značnej nákladovosti. Konkrétne odborníci ich považujú za neefektívne, nakoľko rovnakú finančnú podporu dostávajú dôchodcovia s nízkym aj vysokým príjmom, takže nezohľadňujú skutočné potreby jednotlivcov. To vraj popiera princíp solidarity.
Odborníci ďalej tvrdia, že predchádzajúci model bol oveľa spravodlivejší – výška trinásteho dôchodku sa odvíjala od výšky bežného dôchodku, čo znamenalo vyššiu pomoc pre tých najzraniteľnejších a zároveň menšie zaťaženie štátneho rozpočtu.
Priemerný dôchodok vs. hranica chudoby
Oficiálna hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola v minulom roku na úrovni 509 eur mesačne. Naproti tomu priemerný starobný dôchodok v tom období predstavoval 683,10 eura, čo znamená, že väčšina dôchodcov má príjem výrazne prevyšujúci hranicu (príjmovej) chudoby.
Podľa dostupných údajov bolo v minulom roku riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia vystavených 13,1 percenta dôchodcov, pričom celkový priemer pre celú populáciu bol 16,5 percenta. Z pohľadu príjmovej chudoby tak dôchodcovia nie sú najohrozenejšou skupinou. Práve naopak, sú na tom citeľne lepšie ako mnohé rodiny s deťmi.
Samozrejme, chudoba sa neprejavuje len v nedostatku príjmov. Dôležitým ukazovateľom je aj tzv. materiálová a sociálna deprivácia. Ide napríklad o neschopnosť zvládnuť nečakaný výdavok, zabezpečiť si dovolenku alebo kúpiť základné vybavenie domácnosti. Takéto incidenty údajne zaznamenáva až 7,6 percenta populácie, najčastejšie práve rodiny s deťmi, kedže tie priebežne čelia vyšším nákladom a väčším výzvam ako dôchodcovia. Seniori sa v tejto štatistike vyskytujú podstatne menej frekventovane.
Štát na rodinách šetrí, dôchodcov štedro dotuje
Rozhodnutie vyplácať plošné trináste dôchodky pôsobí ešte viac nelogicky s ohľadom na prebiehajúcu konsolidáciu verejných financií. Počas konsolidácie štát šetrí, no zdá sa, že šetrí iba na niektorých skupinách – nešetrí ani na dôchodcoch a veľmi ani sám na sebe. Dokonca došlo k osekaniu niektorých sociálnych opatrení, napríklad rodičovského dôchodku alebo daňových bonusov na deti.
Z toho vyplýva, že kým pomoc pre dôchodcov ostáva nedotknutá alebo dokonca rastie, rodiny s deťmi prišli o časť podpory. Exemplárnym príkladom je zmienený daňový bonus – na dieťa do 15 rokov klesol z pôvodných 140 eur na 100 eur mesačne, pričom na deti nad 18 rokov sa už bonus neuplatňuje vôbec.
Treba zmenu, inak chudoba porastie
Z odborného hľadiska je zásadné, aby sociálne opatrenia boli cielené na tých, ktorí ich skutočne potrebujú. Univerzálne dávky, ako je súčasný trinásty dôchodok, neberú ohľad na individuálnu situáciu a spôsobujú neefektívne využívanie verejných prostriedkov. Navyše, týmto prístupom štát zanedbáva rizikové skupiny, ktorým by mala byť pomoc nasmerovaná prednostne – najmä rodinám v núdzi a osamelým rodičom.
