Hoci by sme radi písali opak, Slovensko aktuálne patrí medzi krajiny s najvyššími rozpočtovými deficitmi a s najrýchlejšie rastúcim verejným dlhom v Európe. Inými slovami – ekonomická situácia je aj po opätovnom nástupe vlády Roberta Fica mimoriadne nepriaznivá. Samozrejme, to so sebou nesie viaceré vážne riziká, na ktoré po novom poukazujú aj analytici z inciatívy Dáta bez pátosu. Na ich postrehy a prognózy upozornil portál Peniaze.sk.
Analytici označujú súčasný ekonomický stav krajiny za „šialenú kombináciu“, pričom tvrdia, že záchrana ekonomiky si bude vyžadovať tvrdé a nepopulárne opatrenia – okrem tých, ktoré už boli zavedené. Návrhy, ktoré predkladajú, sa týkajú trinástych dôchodkov, školských prázdnin či štátnych sviatkov.
Z čoho presne vychádzajú? Hlavne z dostupných ukazovateľov, ktoré sprevádza celý zástup výkričníkov. Rast slovenskej ekonomiky je slabý, inflácia zostáva vysoká. Medzinárodný menový fond (MMF) dokonca znížil odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska len na 1,3 percenta, pričom inflácia by podľa fondu mohla dosiahnuť až 3,7 percenta.
Analytici tvrdia, že pre štát by bolo ideálnym scenárom, keby sa tieto dve hodnoty vymenili – teda by malo rast na úrovni 3,7 percenta HDP a infláciu na úrovni 1,3 percenta. No žiaľ, takáto situácia takmer istotne v dohľadnej dobe nenastane.
Susedia nám nemajú čo závidieť
Ako už bolo spomenuté, Slovensko obsadzuje popredné priečky v rebríčkoch krajín s najvyšším deficitom verejných financií a najrýchlejšie rastúcim verejným dlhom, čo potvrdujú aj údaje Eurostatu.
Naši susedia sú na tom podstatne lepšie. Napríklad Česko aktívne investuje do infraštruktúry, ako sú železnice, stanice, diaľnice, mosty, štadióny, letiská, internáty a univerzity, pritom deficit verejných financií krajiny klesá.
Maďarsko síce zvyšuje svoj dlh, no zároveň vykazuje hospodársky rast a investuje do veľkých športových podujatí svetového formátu, ako sú Formula 1 či Giro d’Italia.
Slovensko v týchto oblastiach stagnuje – porovnanie rastu HDP od roku 2015 celkom jasne ukazuje, že zatiaľ čo susedné krajiny sa pýšia dynamickým rastom, my zostávame na jednom mieste, s veľmi slabým výkonom a nepriaznivými vyhliadkami do budúcnosti.
A žiaľ, dokazuje to aj vývoj na trhu s dlhopismi. Hoci výnosy na desaťročných slovenských dlhopisoch mierne klesli, konkrétne o dve desatiny percenta, riziková prirážka v porovnaní s bezpečnými nemeckými dlhopismi stúpla na plus jedno percento. Pri predpokladanom objeme slovenského dlhu – 80-miliárd eur ku koncu leta – to znamená dodatočné náklady vo výške 800-miliónov eur ročne. A hoci je pravda, že tieto náklady nebude treba zaplatiť okamžite, postupom času sa premietnu do rastúcich výdavkov na obsluhu dlhu.
Štát konsoliduje, no nedostatočne
Ako môžu byť vyhliadky tak mizerné, keď štát vo veľkom konsoliduje? Kroky na zvýšenie príjmov a zníženie výdavkov, ktoré vláda doposiaľ prijala, podľa odborníkov nie sú dostatočné. Podľa analytikov z Dáta bez pátosu treba implementovať ešte tvrdšie opatrenia. Dokonca ponúkli aj vlastný obraz toho, ako by mohli, respektíve mali vyzerať.
Medzi ich návrhy patrí zrušenie štyroch štátnych sviatkov (hlavne tých, ktoré väčšinou pripadajú na pracovné dni), zníženie trinástych dôchodkov o polovicu, ako aj zavedenie limitov na výsluhové dôchodky. Okrem toho navrhujú aj zmrazenie platov ústavných činiteľov. Pokiaľ ide o trináste dôchodky, podľa viacerých ukazovateľ by bolo absolútne najvýhodnejšie, keby sa úplne zrušili – Sociálna poisťovňa (SP) na ne nemá peniaze, čo znamená, že jej štát bude musieť „doložiť“.
Ďalšie opatrenia by zahŕňali zrušenie benefitov vo verejnej správe, ktoré presahujú rámec zákonníka práce, dereguláciu cien tepla, elektriny a plynu (s výnimkou domácností v hmotnej núdzi) a skrátenie letných aj zimných školských prázdnin o jeden týždeň. Zároveň by sa mal začať intenzívny boj proti daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), pričom každé jedno percento úspešne vybranej DPH by mohlo priniesť približne pol miliardy eur do štátneho rozpočtu, pričom existuje potenciál na zlepšenie o šesť percent.
Analytici dodávajú, že tento súbor opatrení by mal byť realizovaný do konca júna. Na záver dopĺňajú, že ich zoznam ešte nie je kompletný – po skončení letných prázdnin by mala vláda pokračovať v ďalších reálnych škrtoch vo verejnej správe, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť verejných financií.
O zmrazovaní platov nechcú ani len počuť
Štát je aktuálne v procese konsolidácie, čo znamená, že cieli na maximálnu úsporu verejných výdavkov, respektíve verejných financií. Postupom času sa ale celkom jasne ukazuje, že šetriť sa bude len vo vybraných oblastiach, nie celoplošne. Šetriť veľmi neplánuje ani sám na sebe.
V súčasnej podobe konsolidácia obsahuje skôr opatrenia, ktoré predstavujú vyššie daňové zaťaženie občanov a podnikateľských subjektov – 23-percentná základná sadzba DPH a transkačná daň. V medzičase však štát rozhodol o zvýšení platov kľúčových vládnych činiteľov, čo verejnosť neprijala bez kritiky.
Olej do ohňa potom prilialo rozhodnutie zamietnuť návrh opozície, ktorý sa týkal novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady (NR) SR. Návrh požadoval, aby sa platy poslancov, ich asistentov a výdavky na prevádzku poslaneckých kancelárií zastropovali na úrovni z minulého roka. Rovnaké opatrenie potom opozícia žiadala aj v prípade platu prezidenta Petra Pellegriniho.
Predkladatelia návrhu argumentovali tým, že zvyšovanie príjmov verejných funkcionárov je v aktuálnej hospodárskej situácii nielen nevhodné, ale aj nemorálne. Odkázali pritom na súčasnú situáciu bežných ľudí, ktorí čelia vysokým daniam a priebežnému rušeniu viacerých sociálnych opatrení.
Štát však celkom rýchlo vydal jasný verdikt – platy poslancov NR SR sa v roku 2025 zmrazovať nebudú.
Pre lepšiu predstavu, koľko si taký poslanec NR SR zarobí, podľa zákona je jeho plat stanovený na trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za prechádzajúci rok. V roku 2024 tak plat poslanca predstavoval až 4 076 eur mesačne.
To ale nie je finálna suma. Do výplat sa im ešte započítavajú paušálne náhrady, ktorých výška závisí od miesta trvalého bydliska daného poslanca. Napríklad poslanec z Bratislavského kraja dostáva paušálne náhrady vo výške 2 574 eur mesačne, zatiaľ v iných krajoch majú poslanci nárok na 3 003 eur mesačne.
