Európsky energetický sektor stojí na prahu veľkej zmeny. Európska komisia (EK) totiž odobrila vznik veľkého medzinárodného projektu v oblasti jadrovej energetiky, presnejšie projekt spoločného európskeho záujmu (Important Project of Common European Interest – IPCEI). Túto inicatívu možno poňať ako jeden z najvýznamnejších krokov v rámci priemyselnej politiky Európskej únie (EÚ), teda aspoň za posledné obdobie. Téme sa venuje portál Štandard.
Projekt má výrazne posilniť technologickú suverenitu Európy a zároveň prispieť k energetickej bezpečnosti celého kontinentu. Pochopiteľne, je to beh na dlhú trať, pričom v súčasnosti prebieha ešte len pilotná fáza, konkrétne fáza návrhu. V tejto etape sa definujú hlavné ciele, rozsah zapojených aktivít, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu projektu členské štáty zúčastniť.
Následne budú jednotlivé vlády oprávnené predkladať konkrétne návrhy týkajúce sa spolufinancovania, ktoré však bude musieť ešte odobriť EK. Tá rozhodne, či budú môcť byť na tieto aktivity využité verejné finančné prostriedky, vrátane štátnych dotácií.
Francúzsko vo vedúcej pozícii
Celý projekt vedie Francúzsko, čo nie je veľmi prekvapujúca správa. Ide totiž o jedného z najväčších podporovateľov jadrovej energie v rámci EÚ.
Aktívnu spoluúčasť potom prisľúbili aj Taliansko a Rumunsko, pričom celkovo už svoju podporu vyjadrilo dvanásť členských štátov. Štyri z nich potvrdili, že sa do projektu určitie zapoja aj prakticky, nielen formálne – s konkrétnymi investičnými alebo výskumnými aktivitami.
Dôležitá zmena pre celú EÚ
Projekt má pokrývať široké spektrum jadrových technológií, predovšetkým však pokročilé a malé modulárne reaktory (Small Modular Reactors – SMR), ktoré podľa mnohých odborníkov predstavujú budúcnosť flexibilnej a bezpečnej jadrovej energetiky. Dôležitou súčasťou je potom aj spracovanie a recyklácia uránu či vývoj technológií jadrovej fúzie, čo je tiež dlhodobý cieľ v oblasti bezemisných zdrojov energie.
Výhody by to však mohlo predstavovať aj pre iné sektory, vrátane zdravotníctva, kde by pokročilé jadrové technológie mohli zlepšiť diagnostiku a samotnú liečbu nádorových ochorení.
Ďalším kľúčovým cieľom projektu je vybudovanie komplexného dodávateľského reťazca pre jadrové technológie v rámci EÚ, teda zabezpečenie toho, aby EÚ nebola závislá od dovozu technológií alebo surovín z tretích krajín.
Nový pohľad na jadrovú energiu
Tento projekt je jasným signálom, že EÚ začína meniť svoj pohľad na jadrovú energiu, ktorí dlhodobo vystupovala ako celkom kontroverzná téma. Keďže však blok čelí výzvam spätým s klimatickými cieľmi a energetickou bezpečnosťou, je ochotný náležite prispôsobiť svoje stratégie.
Stojí za zmienku, že zásadnú úlohu pri presadzovaní tohto projektu zohral francúzsky eurokomisár pre priemyselnú politiku Stéphane Séjourné. Práve jeho iniciatíva a vízia priemyselne sebestačnej Európy s dôrazom na technologickú inováciu stoja za aktuálnym rozhodnutím komisie.
Tento krok je zároveň v súlade so širšou snahou EÚ podporovať strategické odvetvia, ktoré môžu prispieť k udržateľnému hospodárskemu rastu a znižovaniu environmentálnych rizík.
V najbližších mesiacoch sa bude rozhodovať o konkrétnych projektoch, ktoré v rámci tejto iniciatívy dostanú zelenú a o výške verejnej podpory, ktorú získajú. Je teda možné, že už čoskoro vzniknú nové jadrové výskumné centrá, technológie a investičné plány, do ktorých sa môžu zapojiť aj slovenské inštitúcie a firmy.
Čakajú nás nižšie faktúry za energie?
Teoreticky áno, no podľa všetkého to nie je primárny účel. V tejto súvislosti možno poukázať hlavne na zmienené malé modulárne reaktory, ktoré dokážu síce dokážu vyrábať lacnejšiu elektrinu, ale skôr v dlhodobom horizonte.
SMR sú totiž navrhnuté tak, aby boli lacnejšie na výstavbu v porovnaní s klasickými jadrovými elektrárňami, ako aj aby boli rýchlejšie realizovateľné, flexibilnejšie a efektívnejšie.
Pokiaľ sa EÚ (aj vďaka SMR) podarí znížiť svoju energetickú závislosť od dovozu plynu, uhlia alebo samotnej elektriny, zníži sa riziko cien ovplyvnených geopolitickými výzvami (akou je napríklad stále prebiehajúca vojna na Ukrajine). Inak povedané – mohlo by to viesť k stabilnejším trhovým cenám.
Taktiež treba zdôrazniť, že drahé a nestabilné fosílne palivá si často vyžadujú štátne zásahy, najmä vo forme cenových stropov alebo dotácií. Jadrová energia, hoci nie je najekologickejšia, je náramne spoľahlivá, čo znamená, že jej väčší podiel v energetickom mixe EÚ môže znížiť potrebu takýchto zásahov.
Nateraz je však príliš skoro akokoľvek polemizovať o tom, ako a či vôbec nám nový projekt EÚ umožní čerpať elektrinu za menej peňazí. Možné to je, no ruku do ohňa za to asi nikto nedá.
