Obchodné napätie medzi dvoma svetovými ekonomickými veľmocami, presnejšie Spojenými štátmi a Čínou, naďalej eskaluje. Dôvodom sú najmä mimoriadne vysoké dovozné clá, ktoré na seba navzájom tieto krajiny uvalili. Je tu však šanca, že čoskoro dôjde k zásadnej a vytúženej zmene. Donald Trump, prezident Spojených štátov, v rozhovore pre Time uviedol, že o problematike ciel a obchodnej vojny ako takej diskutoval priamo s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Na základe poznatkov agentúr AFP a TASR o tom informuje denník Teraz.sk.
Americký prezident v rozhovore z 22. apríla vyjadril presvedčenie, že už v dohľadnej dobe by mohlo medzi Spojenými štátmi a Číne dôjsť k dôležitej dohode, ktorá by minimálne zmiernila obchodné napätie. Konkrétne by mala byť dosiahnutá v priebehu najbližších týždňov.
Trump v tejto súvislosti podotkol, že existuje určitá úroveň ciel, pri ktorej by sa Čína mohla cítiť komfortne. Zároveň však uviedol, že Spojené štáty nemôžu Číne dovoliť, aby v biliónoch (dolárov) profitovala na ich úkor. Nie je žiadnym tajomstvom, že americký prezident dlhodobo obhajuje zavedenie ciel – považuje ich za dôležitý nástroj na ochranu americkej ekonomiky pred nekalými obchodnými praktikami Pekingu a zároveň za efektívny spôsob, ako oživiť priemyselnú výrobu v Spojených štátoch.
Trump pozastavil väčšinu ciel. Čína dostala „výnimku“
Konflikt medzi svetovými veľmocami sa vyhrotil začiatkom apríla, keď Trump oznámil zavedenie plošných ciel vo výške minimálne 10 percent na takmer všetok dovoz do Spojených štátov. Okrem toho boli plánované aj ďalšie, vyššie clá na produkty z mnohých obchodných partnerov, čo spôsobilo značné výkyvy na akciových a finančných trhoch.
Neskôr Washington rozhodol o pozastavení mnohých z uvalených ciel na 90 dní, a to aby sa vytvoril priestor pre dôležité obchodné rokovania. Clá na čínsky tovar, ktoré sa medzitým vyšplhali až na 145 percent, však odpustené neboli. Pochopiteľne, Čína sa rozhodla reagovať, a to uvalením vlastných ciel na americké produkty vo výške 125 percent.
Peking rokovania popiera
Zaujímavosťou je, že hoci Trump verejne prehlasuje, že čoskoro môže dôjsť k dohode, ktorá by potenciálne mohla ukončiť obchodnú vojnu, Peking popiera, že by momentálne prebiehali akékoľvek obchodné rokovania s americkou stranou.
Nateraz tak napätie medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta pretrváva. Pokiaľ sa Trumpove očakávania nenaplnia, teda ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu v krátkodobom horizonte, hrozí ďalšia destabilizácia globálnych trhov.
Stojí za zmienku, že toto nie je prvýkrát, čo počujeme o možnom vzniku obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi a Čínou. Počuli (a informovali) sme o nej takto pred týždňom, pričom aj vtedy Trump hovoril o prebiehajúcich rokovaniach s čínskou stranou. Dokonca poznamenal, že po rozhodnutí zvýšiť clá na čínske dovozy na 145 percent sa uskutočnilo niekoľko rokovaní. V otázke, či osobne rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, bol však Trump opatrný a bližšie podrobnosti o priamych kontaktoch v tom čase neuviedol.
Trump sa takto vyjadril počas návštevy talianskej premiérky Giorgie Meloniovej v Bielom dome, s ktorou mal diskutovať aj na tému ukončenia amerických ciel voči Európskej únii (EÚ).
Dohoda by rozhodne prospela
Dohoda medzi Spojenými štátmi a Čínou o urovnaní obchodnej vojny by mala viaceré významné prínosy. Predovšetkým by viedla k zmierneniu napätia medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, čo by pozitívne ovplyvnilo globálnu hospodársku stabilitu. Ukončenie sporov by znamenalo odstránenie vysokých ciel, ktoré v súčasnosti zaťažujú medzinárodný obchod a zvyšujú ceny dovážaného tovaru.
Pre amerických spotrebiteľov by dohoda znamenala nižšie ceny pri nákupe čínskych výrobkov, keďže by sa odstránili alebo aspoň znížili clo na dovoz.
Rovnako by sa uľavilo americkým podnikom, ktoré pri výrobe často závisia od lacnejších čínskych komponentov a surovín. Nižšie náklady na vstupy by mohli viesť k vyššej konkurencieschopnosti amerických firiem a k zvýšeniu ich ziskovosti.
Na druhej strane, pre Čínu by dohoda znamenala obnovenie prístupu na jeden zo svojich najdôležitejších exportných trhov bez dodatočných finančných bremien, čo by podporilo čínsky hospodársky rast v čase, keď čelí viacerým vnútorným výzvam.
Uzatvorenie obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi a Čínou by malo pozitívne dopady aj na EÚ, vrátane Slovenska.
Pokiaľ ide konkrétne o Slovensko – krajinu s otvorenou ekonomikou silno naviazanou práve na vývoz – urovnanie sporu znamenalo predovšetkým podporu priemyselnej výroby, ktorá závisí na stabilných dodávateľských reťazcoch a globálnom dopyte.
EÚ je významným obchodným partnerom tak Spojených štátov, ako aj Číny. Uvoľnenie napätia medzi nimi by znamenalo menšie riziko nepriamych dopadov na európske exporty, ktoré boli v posledných rokoch ohrozené práve eskalujúcimi obchodnými bariérami. Lepšie predvídateľné a stabilnejšie prostredie v globálnom obchode by uľahčilo plánovanie výroby a exportu pre mnohé európske firmy.
