Slováci sa v tomto roku musia vysporiadať s výrazným zdražovaním viacerých tovarov a služieb. Dôvodom je predovšetkým štát a jeho konsolidácia, ktorej cieľom je ozdraviť verejné financie, respektíve znížiť ich deficit. Problémom je, že predstavitelia vlády nateraz šetria hlavne na ľuďoch, teda zvyšovaním daní a odvodov, čo priamo tlačí na rast cien. A žiaľ, zdá sa, že postupne budú zdražovať aj kľúčové služby, bez ktorých sa nezaobíde vôbec nikto.
Podľa Igora Moravčíka, prezidenta Slovenskej komory zubných lekárov, je veľmi reálnou hrzozbou aj rast cien zubných zákrokov, teda pokiaľ sa zubári a zdravotné poisťovne nedohodnú na výške kompenzácií. Téme sa venuje Spravodajský portál STVR.
Moravčík zdôraznil, že na výšku cien u zubných lekárov vplýva množstvo faktorov. Samozrejme, jedným z tých hlavných je základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorú štát od 1. januára 2025 navýšil z 20 na 23 percent. Hoci je pravda, že na niektoré materiály sa vzťahuje znížená sadzba dane, celkové služby zubárov spadajú do vyššej daňovej kategórie.
Kompenzácie nemusia stačiť
DPH ovplyvňuje aj rokovania medzi zubármi a zdravotnými poisťovňami ohľadne kompenzácií. Prezident komory pritom vyjadril obavy zo súčasnej situácie, pričom poukázal na smutnú skutočnosť, že len zákonné predpoklady, ktorými sú okrem DPH aj transakčná daň či zvyšovanie miezd, spôsobia nárast nákladov o približne 8 percent.
Zubári zatiaľ neuzavreli rokovania so zdravotnými poisťovňami, keďže návrh vyhlášky bol zverejnený len 11. marca. A je dosť možné, že tak skoro sa to nezmení. Návrh na kompenzácie totiž nateraz počíta s navýšením nákladov len o 5,9 percenta, čo podľa Moravčíka nie je dostatočné.
Návrat zubných benefitov
Poukázal tiež na benefity zdravotných poisťovní, ktoré zohrávali dôležitú úlohu nielen v oblasti zubnej starostlivosti, ale aj v rámci celého zdravotného systému. Pacientov motivovali ako k návšteve zubných ambulancií, tak aj k preventívnym prehliadkam u všeobecných lekárov.
Zrušenie zubných benefitov sa podľa Moravčíka priamo nedotklo pravidelných preventívnych prehliadok, avšak malo vplyv na rozhodovanie pacientov o ďalších zákrokoch. Mnohí začali viac zvažovať, či si nechajú urobiť jednu alebo viacero výplní naraz, pričom niektorí zákroky kvôli chýbajúcim benefitom odkladajú.
Je ale nutné poznamenať, že zubné benefity postupne hlásia návrat. Nedávno ich opäť zaviedla súkromná poisťovňa Dôvera, pričom v blízkej dobe sa k nej chce pridať Union. Benefity vracia dokonca aj štátna poisťovňa, teda Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP).
Konkrétne VšZP opätovne zavedie zubné benefity k 1. aprílu tohto roka, a to pre všetkých poistencov. Vo svojej Peňaženke zdravia si budú môcť uplatniť časť úhrady za hygienu, pičom dei si budú môcť uplatniť napríklad benefit na zubný strojček.
Hovorkyňa spresnila, že presné podmienky možnosti čerpania zubných benefitov budú zverejnené na oficiálnej webovej stránke VšZP.
Pôvodne boli zubné benefity zrušené v máji minulého roka. Ministerstvo zdravotníctva vtedy argumentovalo tým, že už splnili svoj účel, s čím však Moravčík nesúhlasí. Podľa neho je dôležité neustále stimulovať pacientov, aby dbali o prevenciu a zdravie ústnej dutiny.
Upozornil tiež na nízku účasť Slovákov na preventívnych prehliadkach, ktorých sa pravidelne zúčastňuje len 50 percent obyvateľov. Ako hlavnú príčinu vidí v neadekvátnej úlohe štátu, ktorý v tejto oblasti podľa neho zlyháva.
Štát konsoliduje, ľudia varia z vody
Konsolidácia má síce pekný úmysel, no jej priebeh je prinajmenšom veľmi nepriaznivý, teda aspoň pre slovenské obyvateľstvo. Samotného štátu sa šetrenie zatiaľ netýka, o čom svedčia aj aktuálne správy o zvyšovaní platov poslancov, premiéra aj prezidenta republiky.
Na Slovensku pritom už v januári došlo k výraznému zrýchleniu inflácie – prekročila hranicu 4 percentá, pričom podľa odborníkov by sa na tejto úrovni mala držať väčšinu roka. Pre porovnanie, za všeobecne uznávanú akceptovateľnú hranicu inflácie v ekonomickej obci sa považuje rast 2 percentá.
Podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša sa očakávalo, že inflácia vzrastie po zavedení vládnych opatrení, ktoré zvýšili dane a poplatky. Okrem toho rastú aj ceny potravín a energií. Konkrétne v sektore služieb inflácia zrýchlila zo 6,6 percenta na 7,8 percenta, pričom vyššia DPH sa najviac odrazila na cenách služieb, ktoré zaznamenali výraznejší rast po novoročnom preceňovaní.
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne, ozrejmil, že vplyv vyššej DPH na potraviny sa zatiaľ naplno neprejavil, keďže časť zvýšenia absorbovali výrobcovia a predajcovia cez ziskovú maržu. Napriek tomu sa ale očakáva, že ceny niektorých potravín v priebehu roka porastú.
Na druhú stranu, štátne regulácie cien energií, presnejšie plošné dotovanie, pomohli zmierniť rast inflácie. Pokiaľ by vláda nezastropovala ceny energií, inflácia by v januári podľa odhadov prekročila hranicu 5 percent, čím by sme prekonali aj Chorvátsko.
Odborníci predpokladajú, že inflácia môže v najbližších mesiacoch ďalej mierne rásť, pričom vrchol by mohla dosiahnuť v lete na úrovni približne 4,5 percenta. Priemerná harmonizovaná inflácia za celý rok 2025 by mohla na Slovensku prekročiť 4 percentá, čo by znamenalo druhý najvyšší rast cien v celej Európskej únii (EÚ). Pre porovnanie, Európska komisia očakáva priemernú infláciu v EÚ na úrovni 2,4 percenta.
