Slovensko sa chystá od 1. apríla 2025 zaviesť transakčnú daň, ktorá sa bude uplatňovať na takmer všetky peňažné transakcie. Daň má slúžiť ako nový zdroj príjmov pre štátny rozpočet s cieľom stabilizovať verejné financie. Hoci samotná vláda zdôrazňuje, že daň sa zameriava hlavne na podnikateľské subjekty, kritici poukazujú, že v skutočnosti sa týka prakticky každého. Nový zákon totiž ovplyvní aj obyčajných ľudí pri bežných finančných prevodoch alebo pri hotovostných výberoch.
Podľa schválenej legislatívy pôjde o sadzbu 0,4 % na elektronické prevody s horným limitom 40 eur za transakciu. Hotovostné výbery budú zaťažené daňou 0,8 %, tentoraz už bez stanoveného maximálneho stropu. Odborníci upozorňujú, že to môže motivovať niektoré subjekty vyhýbať sa elektronickým alebo hotovostným operáciám a experimentovať s rôznymi obchádzajúcimi formami. Obavy vyjadrujú aj podniky, ktoré predpokladajú, že si budú musieť navýšené náklady kompenzovať cez zdražovanie, čo pri bežných tovaroch a službách nepríjemne postihne širokú verejnosť.
Nespokojní sú aj v nemocniciach
Hoci sa téma transakčnej dane dotýka najmä obchodných spoločností, proti novému zákonu prudko vystúpil aj zdravotnícky sektor. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá zastupuje veľký počet neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, varuje, že daň bez poskytnutia rovnakých podmienok všetkým nespravodlivo zvýhodní niektoré zdravotnícke zariadenia. To by mohlo ohroziť konkurencieschopnosť privátnych nemocníc a predražiť zdravotné úkony, čo v konečnom dôsledku môže zhoršiť prístup pacientov k starostlivosti.
ANS sa s touto otázkou obrátila priamo na Európsku komisiu. Konkrétne podala podnet, ktorý označuje transakčnú daň voči časti zdravotníckych poskytovateľov za diskriminačnú. Argumentuje, že niektoré štátne nemocnice majú byť od povinnosti oslobodené alebo im vzniknú nižšie poplatky, zatiaľ čo súkromné subjekty musia daň platiť v plnej miere. Podľa asociácie ide o porušenie právnych princípov EÚ o rovnakej hospodárskej súťaži a o prístup k zdravotníckym službám za rovnocenných podmienok.
Čo tvrdia nemocnice a čo štát
Rozdielne podmienky na rovnakom trhu?
Prvý viceprezident ANS uviedol, že v prípade, ak na rovnakom trhu pôsobia zariadenia s odlišnými daňovými podmienkami, môže sa to prejaviť v cenách za výkony či v nižšej miere investícií do modernizácie. Súkromné nemocnice tak môžu byť nútené časť výdavkov premietnuť do poplatkov či nepriamo do zníženej kvality, aby vykompenzovali nové náklady.
Štátny sektor však môže ťažiť z výnimiek, ak sa preň podarí dohodnúť špeciálne podmienky – napríklad nižšiu sadzbu, úľavu, alebo úplné oslobodenie od transakčnej dane. Presný mechanizmus, prečo by mal štát voči vlastným nemocniciam uplatňovať iné kritériá než voči neštátnym, nie je z pohľadu ANS dostatočne vysvetlený.
Čaká sa na verdikt Európskej komisie
Zdravotnícki predstavitelia sú presvedčení, že Európska komisia by mohla zasiahnuť tak, aby Slovensko zaviedlo do svojej legislatívy rovnoprávny prístup. Komisia zvyčajne koná vtedy, keď získané informácie naznačujú porušenie pravidiel vnútorného trhu či hospodárskej súťaže. Očakáva sa, že Brusel bude skúmať, či transakčná daň pre vybraný okruh subjektov vytvára neoprávnenú výhodu a či je to v súlade s pravidlami EÚ.
Asociácia nemocníc Slovenska už má s podávaním podobných podnetov skúsenosť. Nedávno napríklad riešila pripomienky k Plánu obnovy a obrany, kde reagovala na financovanie zdravotníckych projektov. EK vtedy konala pomerne rýchlo. Tentoraz, vzhľadom na to, že zavedenie transakčnej dane je naplánované na 1. apríla 2025, je záujem, aby Komisia konala rovnako promptne.
Prečítajte si aj
Transakčná daň v kocke
Nová daň je definovaná tak, že akákoľvek elektronická transakcia vo výške 0,4 % z presúvaných financií, maximálne však 40 eur, ide do štátnej kasy. Pri hotovostných výberoch je sadzba 0,8 % a tentoraz bez horného stropu. Ročný poplatok 2 eurá za každú vydanú platobnú kartu sa považuje za ďalšiu príjmovú položku pre štátny rozpočet.
Ministerstvo financií očakáva, že transakčná daň prinesie do pokladnice veľký objem zdrojov. Kritici z radov odborníkov i podnikateľských združení upozorňujú, že v konečnom dôsledku sa to všetko pretaví do vyšších cien služieb a produktov. Každý náklad v reťazci – od platby za materiál, cez faktúry dodávateľovi, až po výplatu miezd – môže byť zaťažený 0,4 % prirážkou. A to sa pri väčších objemoch stáva nezanedbateľným.
Ľudia, ktorí nevykonávajú podnikateľskú činnosť, síce priamo nemajú dopad 0,4 % na svoje účty, ale v skutočnosti im môžu poskočiť ceny v obchodoch a iných službách. Keď firmy budú nútené platiť viac na transakčnej dani, často tento rozdiel premietnu do koncových cien. Rovnako ak sa niekto rozhodol pre hotovostný výber vyššej sumy, daň 0,8 % môže znamenať výrazný príplatok.
Experti varujú aj pred tým, že daň môže ohroziť dôveru investorov v Slovensko. V čase, keď ekonomické prostredie potrebuje stabilitu, doplnkové daňové zaťaženie môže odstrašiť zahraničné firmy, ktoré by zvažovali tu zriadiť výrobné haly či pobočky.
Možný scenár ďalšieho vývoja
Nateraz ostáva v hre viacero možností. Ak Európska komisia vyhodnotí sťažnosť ANS ako oprávnenú, mohla by Slovensku nariadiť upraviť legislatívu tak, aby transakčná daň platila rovnako pre všetky zdravotnícke subjekty. To by vyžadovalo rýchlu novelu zákona pred účinnosťou 1. apríla.
Ak by sa Komisia nestihla vyjadriť do tohto termínu, transakčná daň by sa zaviedla podľa pôvodného plánu. V praxi by to znamenalo, že štátne nemocnice by mali výnimku, zatiaľ čo súkromné by platili. Súkromné zariadenia by museli buď navýšiť ceny svojich zdravotných úkonov, alebo by akceptovali menší zisk, čo by mohlo ohroziť ich prevádzku a investície.
Zároveň sa diskutuje, či rezort zdravotníctva nepresadí vo vláde vlastnú úpravu, ktorá by zrovnoprávnila podmienky. Ministerstvo potvrdilo, že prebiehajú rokovania s ministerstvom financií aj s odbornými združeniami z medicínskej sféry, no zatiaľ bez konkrétneho výsledku.
Pokiaľ by prišlo k zdražovaniu zdravotných služieb v neštátnych zariadeniach, pacientom by mohli stúpnuť doplatky napríklad za nadštandardnú izbu, rehabilitačné výkony či iné služby, ktoré poisťovne plne nehradia. V extrémnych prípadoch by mohlo dôjsť k obmedzeniu rozsahu poskytovaných zákrokov. Na strane druhej by pacienti mohli uprednostniť štátne nemocnice, ktoré by s transakčnou daňou nemali starosti, ak by tam skutočne platili výnimky.
Z dlhodobého hľadiska sa takéto narušenie rovnováhy v zdravotníctve javí nežiaduce. Odborníci na zdravotnú politiku zdôrazňujú dôležitosť pluralitného systému, kde štátne a neštátne subjekty spolunažívajú v jednej sústave. Ak by niektoré z nich boli znevýhodňované daňou, mohla by klesnúť konkurencia a zhoršiť sa dostupnosť kvalitných služieb.
