Slováci v tomto roku podliehajú pomerne komplexnému, rozsiahlemu a hlavne nákladnému daňovému zaťaženiu, ktorý výrazne priškrcuje ich rozpočty. A netýka sa to len bežných ľudí, ale aj firiem, respektíve podnikateľov. Mnohí z nich pritom nie sú dostatočne oboznámení s tzv. minimálnou daňou, ktorá je inak známa ako daňová licencia. Táto daň sa uhrádza za príjmy dosiahnuté v roku 2024, pričom dosiahnuť môže takmer 4-tisíc eur. Téme sa venuje portál Peniaze.sk.
Minimálna daň má jednu kľúčovú a špecifickú charakteristiku – uhradiť ju musia aj tie firmy, ktoré v danom roku vykážu stratu. Samozrejme, takéto subjekty zaplatia nižšiu sumu ako tie, ktoré vykázali gigantické príjmy. Konkrétne sa výška dane pohybuje od 340 eur až do 3 840 eur (v závislosti od výšky príjmov).
Čo presne je minimálna daň?
Minimálna daň je povinná platba pre firmy, ktorá zabezpečuje, že aj podniky, ktoré oficiálne nevykazujú zisk alebo sú v strate, odvádzajú určitú minimálnu sumu do štátneho rozpočtu. Znamená to, že bez ohľadu na to, či firma dosiahla zisk alebo stratu, musí štátu zaplatiť aspoň minimálnu sumu dane z príjmov.
Dôvodom jej zavedenia (alebo jedným z tých hlavných) je zvýšiť príjmy štátu a zabrániť daňovým únikom. V praxi existuje množstvo firiem, ktoré síce generujú vysoké obraty, ale vykazujú minimálny zisk alebo stratu, čím sa vyhýbajú plateniu daní. Zavedenie minimálnej dane má zabezpečiť, že každá firma prispeje do štátneho rozpočtu aspoň minimálnou sumou.
Na druhej strane, toto opatrenie môže negatívne ovplyvniť najmä malé a stratové firmy, ktoré aj bez dodatočných daní čelia finančným ťažkostiam.
Čas sa kráti
Táto povinnosť sa týka všetkých právnických osôb, s výnimkou niekoľkých špecifických skupín. Termín na podanie daňového priznania a úhradu minimálnej dane je stanovený na 31. marec 2025. Na jej splnenie, teda úhradu dane, tak ostáva už len pár dní.
Stojí za zmienku, že minimálna daň na Slovensku nie je úplnou novinkou. Podobný systém platil už v rokoch 2014 až 2017, no neskôr bol zrušený. Jeho opätovné zavedenie vyplýva z novely zákona o dani z príjmov, ktorá začala platiť od 1. januára 2024. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby do štátneho rozpočtu prispievali aj tie firmy, ktoré oficiálne nevykazujú zisk. Podľa odhadov sa táto daňová povinnosť dotkne približne 200-tisíc podnikateľských subjektov.
Ako sme spomenuli, výška minimálnej dane bude závisieť od ročných výnosov firmy, pričom rozdelenie je nasledovné:
- Podniky s výnosmi do 50-tisíc eur zaplatia minimálnu daň vo výške 340 eur;
- Firmy s výnosmi od 50-tisíc do 250-tisíc eur budú povinné odviesť 960 eur;
- Spoločnosti s výnosmi medzi 250-tisíc a 500-tisíc eur budú platiť 1 920 eur;
- Najväčšie podniky s výnosmi nad 500-tisíc eur budú čeliť najvyššej minimálnej dani, a to 3 840 eur.
Kto daň platiť nemusí?
Pokiaľ ide o zmienené výnimky, medzi tie patria novovzniknuté firmy, ktoré v tomto roku podávajú daňové priznanie po prvýkrát, ďalej neziskové organizácie, občianske združenia, nadácie a politické stany, ako aj chránené dielne a pracoviská, pričom podniky, ktorých pracovná sila aspoň z 20 percent tvoria osoby so zdravotným postihnutím, budú mať daň zníženú na polovicu.
Naopak, minimálna daň sa bude týkať aj firiem, ktoré vznikli ako nástupcovia zaniknutých spoločností bez likvidácie.
Podnikatelia sú zúfalí, zvažujú svoje možnosti
Pochopiteľne, opätovné zavedenie minimálnej dane vyvolalo medzi podnikateľmi rôzne reakcie. Mnohí upozorňujú, že táto povinnosť môže zasiahnuť predovšetkým malé firmy a spoločnosti, ktoré majú dočasné finančné problémy.
Podľa štatistík Finstatu v roku 2022 hospodárilo až 43,1 percent slovenských firiem na nule alebo v strate, čo znamená, že pre značnú časť podnikateľov bude táto daň predstavovať ďalšiu záťaž.
Pre niektoré spoločnosti môže byť zavedenie minimálnej dane impulzom na prehodnotenie ich ďalšieho fungovania. Nájdu sa aj také subjekty, ktoré budú zvažovať, či sa im oplatí pokračovať v podnikaní, prípadne či by nebolo výhodnejšie firmu zlúčiť, predať alebo prejsť na živnosť.
