Peniaze vždy boli vzácnou komoditou, na Slovensku obzvlášť, a to najmä po 1. januári 2025, kedy vstúpilo do platnosti množstvo prísnych ekonomických opatrení – v záujme konsolidácie. A žiaľ, je takmer isté, že vzácnosť peňazí na Slovensku ešte bude nejaký čas stúpať. Ako upozorňujú odborníci, Slováci sa v budúcnosti zrejme nedočkajú vyšších dôchodkov. Práve naopak, mnohí z nich varujú, že môžu klesnúť.
Konkrétne tieto prognózy vyplývajú z vyjadrení analytikov spoločnosti Partners Investment (PI), agentúry Focus a Slovenskej akadémie vied (SAV), a to na základe vývoja ekonomiky a demografie, píšu Správy STVR.
Podľa ich zistení je lepší dôchodok jednou z najvyšších životných priorít pre viac ako polovicu obyvateľov Slovenska. Realita však ukazuje, že štátny dôchodkový systém nebude schopný zabezpečiť dostatočný príjem v starobe, a preto je nevyhnutné začať si včas vytvárať finančné rezervy, napríklad prostredníctvom tretieho piliera alebo investičných fondov.
Peniaze z dôchodku nahrádzajú mzdu, no nedostatočne
Vladimír Baláž, ekonóm a prognostik SAV, tvrdí, že dôchodok je z ekonomického hľadiska v podstate náhradou mzdy – ide o príjem, ktorý by mal v starobe aspoň čiastočne udržať životný štandard dosiahnutý v produktívnom veku.
Na Slovensku je ale realita iná. Tento „náhradný príjem“ predstavuje len okolo 52 percent z hrubej mzdy. Inak povedané, človek, ktorý počas produktívneho veku zarábal napríklad 1 000 eur, bude po odchode do penzie poberať len približne 500 eur mesačne.
Niet sa teda čo čudovať, že až tretina ekonomicky aktívnych Slovákov predpokladá, že dôchodky sa budú v budúcnosti skôr znižovať, než zvyšovať. Ďalších takmer 30 percent si myslí, že dôchodky zostanú na súčasnej úrovni, teda bez reálneho nárastu.
Prieskum analytikov ďalej ukazuje, že viac ako polovica pracujúcich Slovákov túži po tom, aby mohli odísť do dôchodku skôr, než je oficiálny dôchodkový vek. Paradoxne si však nemyslia, že by im samotný štátny dôchodok stačil na pokrytie všetkých bežných životných výdavkov.
Rozdiely v postoji voči dôchodkom si možno všimnúť aj medzi pohlaviami. Ženy, hoci žijú v priemere o 8,6 roka dlhšie ako muži, s vysokoškolským vzdelaním dostávajú približne o 20 percent nižší dôchodok. Dôvod? Môžu ním byť často nižšie mzdy počas aktívneho života, ako aj prerušenie kariéry v dôsledku materskej alebo rodičovskej dovolenky.
Dôležitý faktor predstavuje aj nízky počet mladých ľudí, ktorí dnes vstupujú na pracovný trh. Sociálna poisťovňa síce bude dôchodky vyplácať aj naďalej, no podľa Baláža bude čeliť čoraz väčšiemu tlaku na svoj rozpočet. V dôsledku toho môže tzv. miera náhrady – teda podiel dôchodku z pôvodnej mzdy – klesnúť na 35 až 40 percent.
Dnes je priemerný priznaný dôchodok na Slovensku približne 800 eur, zatiaľ čo priemerná hrubá mzda presahuje 1 500 eur. To znamená, že ak by človek chcel pri prechode do dôchodku udržať svoj doterajší životný štandard, chýbala by mu mesačne kopa peňazí. Takáto finančná medzera je podľa odborníkov zásadná a ukazuje, že štátny dôchodok pokryje často len základné potreby, rozhodne nie komfortný život.
Odborníci odporúčajú sporiť
Podľa finančného analytika Maroša Ovčarika z PI je kľúčom k pohodlnému dôchodku vlastné sporenie a investovanie. Odporúča, aby si ľudia mesačne odkladali aspoň 10 percent svojho príjmu do rôznych finančných produktov. Zároveň upozorňuje, že spoliehať sa iba na druhý pilier alebo vlastniť jedinú nehnuteľnosť ako formu zabezpečenia, nemusí stačiť.
Na výber je pritom z viacerých možností:
- Tretí pilier, respektíve doplnkové dôchodkové sporenie,
- Podielové fondy,
- Fondy obchodované na burze (ETF),
- Klasické bankové sporenie,
- Životné poistenie so sporiacou zložkou.
Čím skôr, tým lepšie
Odborníci sa zhodujú, že zodpovednosť za dôstojnú starobu bude do veľkej miery na samotných ľuďoch. Štát síce bude dôchodky naďalej vyplácať, ale bez vlastnej iniciatívy a včasného plánovania bude čoraz ťažšie dosiahnuť úroveň finančného zabezpečenia, na ktorú sú ľudia dnes zvyknutí.
