Staronový prezident Spojených štátov Donald Trump sa rozhodol naplniť svoje sľuby o ochrane domácej ekonomiky, konkrétne prostredníctvom zásadného zvyšovania ciel na dovoz tovarov zo zahraničia. Tento krok predstavuje významný zásah do medzinárodného obchodu, a teda aj vážne riziká. A žiaľ, dosť pravdepodobne ich pocítia nielen Mexiko, Kanada, Čína a Európska únia (EÚ), ale aj samotné Spojené štáty, píše denník Teraz.sk.
Opatrenia Trumpovej administratívy sú často extrémne prísne. Mnohí odborníci ich považujú za prostriedky, ktoré môžu odštartovať obchodnú vojnu. Nájde sa však aj početná skupina tých, ktorí tvrdia, že táto vojna už začala.
K problematike amerických ciel sa vyjadrili aj analytici z Národnej banky Slovenska (NBS). Konkrétne považujú predmetné clá za krok, ktoré dôsledky budú globálne a hlavne z dlhodobého hľadiska negatívne pre všetky zúčastnené strany. Poukázali pritom na dejiny, ktoré nám viackrát ukázali, že obchodné vojny síce môžu krátkodobo pomôcť niektorým sektorom, avšak v konečnom dôsledku spôsobia škody na všetkých stranách.
Samozrejme, ekonomické riziká neplynú len z Trumpovej prísnej politiky. Dá sa povedať, že tá ich len umocňuje. Napríklad EÚ je už teraz pod obrovským tlakom – čelí vysokým cenám energií, ak aj rastúcej konkurencii zo strany Číny.
25-percentné clá na EÚ sa blížia
Analytici pripomínajú, že EÚ čelí reálnej hrozbe zavedenia 25-percentných ciel na export tovaru do Spojených štátov. Očakáva sa, že rozhodnutie americkej administratívy padne začiatkom apríla. Prezident Trump už vopred naznačil, že clá by sa mohli vzťahovať na všetky produkty pochádzajúce z krajín EÚ, pričom hlavným cieľom má byť automobilový priemysel.
Okrem zavedenia ciel Trumpova administratíva zvažuje aj ďalšie obchodné opatrenia, ktoré by reflektovali rozdiely v obchodných bariérach medzi Spojenými štátmi a EÚ, ako napríklad dovozné kvóty, rôzne regulácie, a najmä odlišnosti v daňových systémoch, ako je napríklad systém dane z pridanej hodnoty (DPH).
Opomenúť tiež nemožno už platné zrušenie výnimky z dovozných ciel na oceľ a hliník, čo ďalej prehlbuje napätie v obchodných vzťahoch.
Koho zasiahnu najviac?
Ako sme spomenuli, plánovanými clami má byť najviac zasiahnutý európsky automobilový priemysel. Odborníci však upozorňujú, že riziku čelia aj ďalšie sektory, ktoré sú silne naviazané na globálne ekonomické reťazce. Do tejto kategórie spadajú (okrem iných) farmaceutický priemysel, výroba kovov, ale aj letecký a lodný priemysel.
Tieto odvetvia dlhodobo profitovali z otvoreného trhu, keď mohli presúvať výrobu do krajín s výhodnejšími podmienkami a využívať ich špecializácie.
Následky pocíti aj Slovensko
Nakoľko clá zasiahnu celú EÚ, následky pocítia aj Slováci. Koniec koncov, najviac má byť postihnutý automobilový priemysel, čo je oblasť, v ktorej naša krajina exceluje.
Podľa analytikov až tri štvrtiny slovenského exportu do Spojených štátov tvoria autá a ich súčiastky. Problém pritom nie je len v priamom vývoze – veľká časť slovenských výrobkov sa do Spojených štátov dodáva nepriamo, napríklad cez Nemecko, ktoré je najväčším obchodným partnerom Slovenska. Ak nemecké firmy stratia prístup na americký trh, znížia svoje objednávky aj u slovenských dodávateľov.
Zníženie objednávok zo zahraničia môže znamenať pokles výroby a následne aj prepúšťanie zamestnancov, predovšetkým vo výrobe. Podľa NBS by mohli byť prvými dotknutými práve robotníci v montážnych halách a fabrikách.
Na druhej strane, analytici upozorňujú, že americkí zákazníci kupujú prevažne luxusné autá, ktorých dopyt je menej citlivý na zvýšenie cien, a preto môže byť dopad ciel miernejší, než sa očakáva.
Odnesú si to aj Američania
Nakoľko nám história už viackrát ukázala, že obchodné vojny nemajú víťaza, možno očakávať, že negatívny dopad pocítia aj samotné Spojené štáty.
Drahšie dovozy zvýšia ceny tovarov v obchodoch, čo zníži kúpnu silu a zvyšuje aj náklady amerických firiem na výrobu. To môže negatívne ovplyvniť hospodársky rast. Americká centrálna banka (Fed) by na tento vývoj mohla reagovať zvýšením úrokových sadzieb, aby tlmila infláciu. Vyššie úroky však vedú k posilneniu dolára, čo síce zlacňuje dovoz, ale zároveň zdražuje americký vývoz – to znamená, že americké firmy budú mať horšie postavenie na zahraničných trhoch.
Trumpove ambície potom môžu zhatiť aj plány EÚ v rámci odvetných opatrení, ku ktorým plánuje pristúpiť v prípade, že Spojené štáty skutočne uvalia 25-percentné clo. Ísť by malo tiež o clá, a to predovšetkým na hotové spotrebné výrobky, ktoré sa dajú ľahko nahradiť inými.
Podľa analytikov by mohli byť postihnuté napríklad poľnohospodárske produkty, ako kukurica či pomarančový džús, ale aj elektronika, oblečenie, domáce spotrebiče, motorky či lode.
Samozrejme, EÚ plánuje svoje opatrenia nastaviť tak, aby minimalizovala narušenie dodávateľských reťazcov na svojom trhu.
