Trumpova administratíva splnila svoj sľub. Na Mexiko, Čínu a Kanadu uvalila mastné dovozné clá, ktoré okamžite ovplyvnili vzájomné obchodné vzťahy, ako aj akciové trhy. Nepriamo ovplyvnili dokonca aj hospodárenie európskych automobiliek, o čom sme vás informovali v samostatnom článku. Pochopiteľne, nové clá neostali bez odozvy. Konkrétne Čína sa pritom rozhodla okrem odvetných ciel pristúpiť k ešte jednému, oveľa ráznejšiemu kroku.
Ako píše denník Teraz.sk, Peking v utorok (4. marca) podal oficiálnu sťažnosť na Spojené štáty, a to na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tvrdí, že americké clá, ktoré boli zavedené jednostranne, predstavujú vážne porušenie pravidiel WTO a tiež poškodzujú základy hospodárskej a obchodnej spolupráce medzi Čínou a Spojenými štátmi.
Nateraz nie je isté, či podobný krok zvažujú aj ostatné postihnuté krajiny, respektíve Mexiko a Kanada. Sťažnosť Číny na pôde WTO je však jasným prejavom nespokojnosti s novým nastavením obchodnej politiky Spojených štátov, ktorá by sa mala čoskoro priamo dotknúť aj Európskej únie (EÚ).
Clá pre Čínu, Mexiko aj Kanadu
Pre lepšie porozumenie, Trumpova administratíva uvalila 25-percentné clá na dovoz tovarov z Kanady a Mexika, s výnimkou kanadský energetických produktov, ktoré po novom podliehajú 10-percentnému clu. V prípade Číny došlo k zavedeniu 20-percentných ciel.
Kanada okamžite zareagovala uvalením 25-percentných ciel na množstvo amerických tovarov, pričom celková hodnota týchto tovarov sa má šplhať k 102-miliardám eur (po prepočte). Aby sme boli konkrétnejší, okamžite začali platiť clá na tovary v hodnote takmer 20-miliárd eur, pričom zvyšok bude clami zaťažený v priebehu troch týždňov, ak Spojené štáty neprehodnotia svoj prístup.
Čína okrem sťažnosti na WTO pristúpila k uvaleniu 15-percentných ciel na niektoré americké tovary a 10-percentných ciel na ďalšie produkty. Do platnosti vstúpia 10. marca. Mexiko nateraz odvetné clá neuvalilo, avšak tamojšia prezidentka Claudia Sheinbaumová potvrdila, že určité opatrenia už sú v príprave.
Neprehliadnite
Ako sme spomenuli, nové americké clá postihli aj európske akciové indexy – DAX (Frankfurt) stratil 1,5 percenta, CAC 40 (Paríž) viac ako 1 percento a FTSE (Londýn) okolo 0,6 percenta. Odrazili sa potom aj na hodnote európskych automobiliek a niektorých ich kľúčových partnerov. Volkswagen, BMW a Stellantis vykázali pokles o 2 až 5 percent, zatiaľ čo Continental, známy výrobca pneumatík, zaznamenal prepad hodnoty až o 10 percent.
Zmráka sa aj nad EÚ
Predstavitelia EÚ opakovane poukazujú na svoju ochotu rokovať so Spojenými štátmi o vzájomných obchodných vzťahoch, a to s cieľom dospieť k dohode, ktorá by vyhovovala obom stranám. Nateraz to ale vyzerá tak, že takáto dohoda nevznikne. Trump je nemilosrdný a EÚ ostro kritizuje za to, že Spojeným štátom platí menej, než by mala. V tejto súvislosti konkrétne spomenul automobilový priemysel či poľnohospodárske produkty.
Slovensko vystupuje ako popredný výrobca automobilov, čo vyvoláva značné obavy. Náš automobilový priemysel by podľa odborníkov z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) mohol v dôsledku vysokých ciel strácať až 300-milińov eur ročne. Asociácia potom upozorňuje aj na možný pokles zamestnanosti.
Podľa generálneho sekretára asociácie Andreja Lasza by len 10-percentné clo na európske automobily znamenalo, že slovenské vozidlá na americkom trhu zdražejú, pričom ich predaj môže klesnúť o 6 až 9 percent. Dôsledkom by bolo znižovanie exportu o 150- až 300-miliónov eur ročne.
Lasz upozornil, že v dôsledku zavedenia ciel na automobily zo strany Spojených štátov by slovenské podniky čelili výraznému zvýšeniu nákladov, čo by znížilo konkurencieschopnosť ich produktov na americkom trhu. To môže mať vážne dôsledky pre zamestnanosť, keďže automobilky a ich dodávatelia sú dôležitými zamestnávateľmi najmä v menej rozvinutých regiónoch.
Na druhú stranu, výrobcovia vraj takýto scenár nateraz nepredpokladajú. Pavol Prepiak, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP), uviedol, že s vysokou pravdepodobnosťou dôjde k určitým preskupeniam či prehodnoteniu dodávateľov, avšak zatiaľ neeviduje akékoľvek signály toho, že by v dôsledku nových cieľ zo strany Spojených štátov hrozilo prepúšťanie.
