Slováci sa postupne zmierujú s tým, že skoro za všetko musia od začiatku roka platiť viac. Málokto však čakal, že ešte k tomu začnú platiť za niečo, čo by malo byť po správnosti zadarmo. Presne takúto zmenu priniesol zákon o slobodnom prístupe k informáciám – štát ním cieli na spoplatnenie poskytovania informácií. Účinnosť nadobudol 1. marca 2025.
Ako však píše portál Správy STVR, v stredu (12. marca) Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti tejto legislatívy. Vyhovel tak podnetu, ktorý podala skupina opozičných poslancov spolu s verejným ochrancom práv Róbertom Dobrovodským. Súd uviedol, že návrhy na posúdenie ústavností novely prijíma na ďalšie konanie.
Konkrétne sa proti legislatíve postavilo opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS). Namietlo, že zavedenie poplatkov za poskytovanie informácií predstavuje vážny zásah do základných práv a slobôd občanov. Skritizovalo potom aj skutočnosť, že novela priniesla nový inštitút – mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií – pre ktorého uplatňovanie však zákon neurčuje jasné pravidlá, čím má vznikať právna neistota.
Čo hovorí legislatíva?
Pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ označuje situáciu, keď žiadateľ podá jednu alebo viac žiadostí v priebehu 30 dní, ktoré si vyžadujú rozsiahle vyhľadávanie informácií. V takýchto prípadoch by povinné osoby (napríklad ministerstvá, ústredné orgány verejnej správy či samosprávy) mohli požadovať úhradu nákladov spojených s vyhľadávaním a sprístupnením týchto informácií.
Háčik je v tom, že konkrétne informácie, ktoré by mohli byť spoplatnené, neboli v novele detailne špecifikované. Spoplatnenie by sa teda mohlo vzťahovať na akékoľvek informácie, ktorých vyhľadávanie by bolo považované za mimoriadne rozsiahle. Tento nedostatok špecifikácie vyvolal obavy z možnej svojvôle pri určovaní, ktoré informácie budú spoplatnené, čo by mohlo viesť k právnej neistote pre žiadateľov.
Štát by svojvoľne pýtal peniaze
Lucia Plaváková, poslankyňa za PS, uviedla, že koaliční poslanci novým zákonom cielili na obohatenie tzv. infozákona o nástroj umožňujúci absolútnu svojvôľu štátnych inštitúcií. Inými slovami – rezorty, ústredné orgány verejnej správy, ako aj samosprávy by mohli de facto bezhranične rozhodovať o poplatkoch za poskytovanie informácií. Občania by teda nemali istotu, či sa k informáciám dostanú bezplatne, alebo si za ne budú musieť zaplatiť.
Zákon predložila Slovenská národná Strana (SNS). Prehlásila, že zavedenie poplatkov je nevyhnutným krokom, nakoľko úrady čelia nadmernému množstvu žiadostí o informácie, čo vedie k preťaženiu administratívy. Toto opatrenie teda malo zefektívniť prácu úradov a znížiť mieru zneužívania legislatívy na zahlcovanie štátnych inštitúcií neúmernými požiadavkami.
Je ale nutné poznamenať, že ÚS SR nevyhovel návrhu opozície v celom rozsahu. Dočasne zastavil len ustanovenie týkajúce sa spoplatnenia poskytovania informácií, zvyšné časti novely zostávajú v platnosti.
