Finančná situácia štátu je horšia, než by mnohí čakali, a to aj napriek rozsiahlym úsporným opatreniam. Po novom sa zdá, že sú ohrozené aj trináste dôchodky, ktorými sa súčasná koalícia tak hrdo (a často) oháňa.
Ako informuje denník Pravda, Sociálna poisťovňa (SP) bude musieť v tomto roku na trináste dôchodky vyčleniť takmer miliardu eur. Erik Tomáš, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, síce ubezpečuje verejnosť, že peniaze na vyplatenie dôchodkov sú zabezpečené a že vláda túto dávku plánuje zachovať, no odborníci majú trochu iný názor. Varujú, že trináste dôchodky predstavujú obrovský finančný náklad, ktorý výrazne prehlbuje deficit dôchodkového systému.
V dlhodobom horizonte to vraj môže dokonca predstavovať problém pre udržateľnosť celého systému sociálneho poistenia.
Súčasné nastavenie dôchodkov
V roku 2025 sa trinásty dôchodok pre starobných a predčasných dôchodcov zvýši na 667,30 eura, čo je o 61 eur viac ako v roku 2024. Pre lepšie porozumenie, výška trinásteho dôchodku sa stanovuje podľa priemernej výšky dôchodkov za predchádzajúci rok. Ak by sa táto suma rozpočítala na dvanásť mesiacov, znamenalo by to mesačné zvýšenie penzie o 55 eur. Dôchodcovia dostanú túto dávku v decembri spolu s ich riadnym dôchodkom.
Trinásty dôchodok bol prvýkrát vyplatený podľa nových pravidiel v roku 2024. Vtedy dosahoval výšku 606,30 eur, pričom suma zodpovedala priemernému starobnému dôchodku v roku 2023. Minister Tomáš pôvodne avizoval, že v roku 2025 dosiahne trinásty dôchodok 680 eur, no napokon bola jeho suma o niečo nižšia.
Kde na to štát vezme peniaze?
Ako sme spomenuli, financovanie trinástych dôchodkov je pre SP veľkou výzvou, predovšetkým z finančného hľadiska. V tomto roku bude na tento účel potrebné vyčleniť až 991-miliónov eur. Tým sa môžeme vrátiť späť k vyhláseniu ministra práce – tvrdí, že peniaze sú zabezpečené, no v skutočnosti stále chýba asi 300-miliónov eur. Tie bude musieť SP pokryť z iných, zatiaľ bližšie nešpecifikovaných zdrojov.
Zvyšok sa skladá z nasledovných položiek:
- 300-miliónov eur bolo vopred vyhradených v rozpočte;
- 300-miliónov eur sa má vrátiť do štátnej kasy prostredníctvom výberu dane z pridanej hodnoty (DPH);
- 100-miliónov eur sa vráti do SP od samotných dôchodcov.
Minister tiež argumentuje, že na udržanie financií sa prijali viaceré opatrenia. Patrí medzi ne napríklad sprísnenie pravidiel pri vyplácaní predčasných dôchodkov, keďže ich vysoký počet v minulosti spôsobil veľký tlak na rozpočet poisťovne. Minister tvrdí, že tieto opatrenia boli v súlade s odporúčaniami Európskej komisie (EK), ktorá žiada, aby bol dôchodkový systém udržateľný.
Ďalším krokom bolo sprísnenie kontrol pri vyplácaní dávok v práceneschopnosti (tzv. PN-iek), vďaka čomu sa vraj len za prvé dva mesiace roka 2025 podarilo usporiť 22-miliónov eur.
Neprehliadnite
Sociálna poisťovňa je hlboko v mínuse
Pokiaľ ide o finančnú situáciu SP, tá má od priaznivej veľmi ďaleko. Aj napriek prijatým opatreniam zostáva hospodárenie tejto inštitúcie v hlbokom deficite. V roku 2024 dosiahol jej schodok približne 3-miliardy eur, pričom v roku 2025 sa odhaduje na 2,7-miliardy eur. Odborníci upozorňujú, že vyplácanie trinástych dôchodkov v súčasnej podobe je dlhodobo neudržateľné.
K záležitosti sa vyjadrila aj Monika Uhlerová, predsedníčka Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Varovala, že pokiaľ nedôjde k zavedeniu efektívnych systémových opatrení, ktoré zabezpečia dostatok finančných prostriedkov na vyplácanie dôchodkov, štát môže čeliť vážnym problémov.
Pridala sa aj hovorkyňa KOZ Martina Nemethová, ktorá uviedla, že hoci trinásty dôchodok zvyšuje mieru solidarity v dôchodkovom systéme, zároveň predstavuje nadmernú finančnú zátaž. Jeho vyplácanie má ešte väčšmi prehlbovať deficit, nakoľko SP naň nemá dostatok zo svojich príjmov či dostupných rezerv.
Štát jednoducho nemá peniaze, tvrdia odborníci
Jozef Mihál, bývalý minister práce a odborník na dôchodkový systém, taktiež prechováva skôr kritický postoj. Ozrejmil, že SP vypláca ročne o 3-miliardy eur viac, ako vyberie na odvodoch, pričom tento schodok sa musí pokryť dotáciami zo štátneho rozpočtu, na ktoré, ako ste už asi pochytili, sa skladáme aj my z našich daní. Mihál tvrdí, že štát na vyplácanie trinástych dôchodkov jednoducho nemá peniaze.
Dodal, že by bolo rozumnejšie peniaze na trináste dôchodky investovať do systémových riešení, ktoré by pomohli najzraniteľnejším skupinám dôchodcov. Situáciu podľa neho treba riešiť v oblastiach, ako sú:
- Valorizácia starých dôchodkov, ktoré sú v súčasnosti nízke;
- Dôchodky žien, ktoré vychovali deti, no majú nižšie penzie;
- Vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré často bývajú nedostatočné;
- Invalidné dôchodky, a to najmä pre ľudí, ktorí sa stali invalidmi v mladosti.
Podobne sa vyjadril aj člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster, ktorý pripomína, že slovenský dôchodkový systém patrí medzi najštedrejšie v Európe. V porovnaní s priemernou mzdou sú slovenské dôchodky o 11 percent vyššie ako priemer OECD a o 5 percent vyššie než priemer Európskej únie (EÚ).
Čo bude nasledovať?
Aby štát naďalej dokázal riadne financovať trináste dôchodky, bude musieť zabezpečiť ďalšie zdroje financovania. Odborníci pritom vidia len tri reálne možnosti a síce zvýšenie daní a odvodov, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a obmedzenie výdavkov v iných oblastiach.
Problém je v tom, že ani jedno z uvedených riešení nie je ideálne:
- Vyššie dane a odvody ešte viac zaťažia pracujúcich ľudí a zamestnávateľov;
- Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku môže vyvolať negatívnu spätnú väzbu od verejnosti;
- Obmedzenie výdavkov by mohlo uškodiť školstvu, zdravotníctvu či obrane.
Šuster preto upozorňuje, že by bolo rozumnejšie cieľovo pomáhať najzraniteľnejším dôchodcom a namiesto plošného trinásteho dôchodku zaviesť adresné sociálne opatrenia, ako sú príspevky na bývanie pre seniorov v hmotnej núdzi.
Minister Tomáš kritiku eviduje, no napriek tomu si stojí za tým, že trináste dôchodky nebudú zrušené, teda že budú naďalej vyplácané podľa plánu. Súčasné opatrenia považuje za najefektívnejšie – alternatívne riešenia by vraj boli ešte drahšie a k tomu menej efektívne.
Otázkou však zostáva, dokedy bude štát schopný takéto výdavky financovať a či sa skôr či neskôr nebudeme musieť vrátiť k menej štedrému dôchodkovému systému.
