Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA prinieslo Európe nové obavy týkajúce sa technologickej a bezpečnostnej závislosti od amerických spoločností. Najvýraznejšie to pocítila Ukrajina, ktorá v dôsledku vojny s Ruskom využíva satelitnú internetovú službu Starlink patriacu spoločnosti SpaceX Elona Muska. Muskova blízkosť k Trumpovej administratíve, spolu s jeho výrokmi o možnom odpojení Ukrajiny, vyvolala v Európskej únii naliehavú potrebu nájsť spoľahlivú náhradu.
Muskov nátlak na Kyjev, aby akceptoval ruské podmienky ukončenia vojny, vyvolal ostré reakcie politikov aj analytikov. Viacerí poukazujú na to, že jeho prístup môže byť motivovaný aj ekonomickými záujmami jeho ďalšej spoločnosti Tesla, ktorá je úzko prepojená s čínskym trhom. Čína, najvýznamnejší spojenec Ruska, je kľúčovým hráčom pre Muskov biznis. Preto miliardár pravdepodobne presadzuje geopolitickú stabilitu, ktorá by mu pomohla zachovať dobré vzťahy s Pekingom.
Európa zisťuje svoju zraniteľnosť
Vyhrážky zo strany SpaceX jasne ukázali, ako veľmi je Európa technologicky závislá od USA. Hoci Starlink dnes dosahuje najlepšie technické parametre (200 Mb/s a nízke odozvy v desiatkach milisekúnd), Európa potrebuje vlastnú technológiu, aby sa vyhla podobným hrozbám.
V reakcii na Muskov krok sa v Bruseli rozpútala jedna z najrýchlejších politických reakcií posledných rokov. Európska komisia a Európsky parlament okamžite nadviazali intenzívne rozhovory so štyrmi európskymi poskytovateľmi satelitných služieb – francúzsko-britským Eutelsatom, luxemburským SES, britským Viasatom a španielskym Hisdesatom. Zo všetkých možností sa najväčšia pozornosť sústreďuje práve na Eutelsat.
Eutelsat, ktorý nedávno prevzal zbankrotovanú britskú spoločnosť OneWeb, disponuje 630 satelitmi na nízkej obežnej dráhe. Táto technológia však ešte nedosahuje kvality a globálneho pokrytia Starlinku, čo sa prejavuje najmä na nižšej rýchlosti pripojenia (približne 150 Mb/s) a vyššej odozve. Navyše má Eutelsat aj väčšie pozemné terminály, čo komplikuje ich využitie v teréne. Napriek tomu ide o okamžite použiteľnú alternatívu, ktorá sa už úspešne implementuje na Ukrajine, a akcie Eutelsatu v dôsledku týchto udalostí vzrástli až o 360 %.
Projekt IRIS² dostáva najvyššiu prioritu
Dlhodobým riešením má byť európsky projekt IRIS², ktorého pôvodný termín spustenia bol plánovaný až na rok 2030. Pod vplyvom aktuálnej situácie však Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Španielsko silne tlačia na výrazné zrýchlenie projektu. IRIS² má v prvej fáze pozostávať z 272 družíc na nízkej obežnej dráhe a 18 družíc na strednej obežnej dráhe. Európske štáty sú ochotné navýšiť investície o ďalších šesť miliárd eur, aby projekt spustili čo najskôr.
Zároveň s budovaním satelitného systému IRIS² prebieha intenzívne prepojenie európskej pozemnej infraštruktúry, ktorá je už dnes hotová približne z 80 %. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva nemecký gigant Deutsche Telekom, pričom na viacerých projektoch participujú aj českí technici a inžinieri.
Európa mení postoj voči Starlinku
Hrozby odpojenia Starlinku donútili mnohé európske krajiny prehodnotiť existujúce kontrakty so SpaceX. Príkladom je Taliansko, ktoré má kontrakt s Muskovou firmou v hodnote 1,5 miliardy dolárov, no dnes už vážne zvažuje jeho revíziu. Rovnako reagovalo Poľsko, ktoré upozornilo, že satelitné pripojenie Ukrajine financuje, a ak nebude spoľahlivé, budú nútení hľadať alternatívy.
Situácia okolo Starlinku spôsobila, že európski politici a analytici teraz intenzívnejšie volajú po technologickej nezávislosti kontinentu. Podľa českého europoslanca Tomáša Zdechovského predstavuje IRIS² budúcnosť, ktorú by Európa nemala ignorovať. Tento projekt, podobne ako európsky navigačný systém Galileo, by mohol zabezpečiť potrebnú autonómiu.
Svoj záujem o európsku alternatívu prejavili aj ďalšie krajiny mimo Európy, napríklad Kanada, ktorá hľadá spoľahlivého partnera namiesto amerického Starlinku. Na rozdiel od Číny, Ruska či Indie, ktoré sú alternatívnymi dodávateľmi satelitných technológií, je Európa z politických a strategických dôvodov považovaná za dôveryhodnejšieho partnera.
Aktuálny konflikt okolo Starlinku teda môže paradoxne naštartovať novú éru európskych technologických inovácií a posilniť technologickú nezávislosť kontinentu od Spojených štátov.
