Slovenské domácnosti sa postupne začínajú pripravovať na výrazné zdražovanie energií, ku ktorému by mohlo dôjsť už začiatkom 2026. Dôvodom je možné ukončenie plošného dotovania, ktoré v tomto roku udržiava faktúry za energie na ako-tak prijateľných hladinách. Posledné vyjadrenie štátu na túto tému naznačuje, že „energopomoc“ by síce napokon mohla pokračovať aj v priebehu budúceho roku, avšak v inej podobe, píše denník Pravda.
Konkrétne to avizoval minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) – pripravovaný rozpočet na rok 2026 by údajne mal zohľadňovať aj finančné prostriedky na energetické dotácie.
Štát zvažuje adresnú pomoc
Zrejme ale nepôjde o takú formu pomoci, aká je v platnosti dnes. Tá je totiž po finančnej stránke extrémne náročná, z rozpočtu v posledných rokoch vytiahla miliardy eur. Takéto výdavky sú pre štát de facto neprípustné, nakoľko sú v priamom rozpore s práve prebiehajúcou konsolidáciou. Minister financií preto uvažuje o zmene prístupu.
Energopomoc by podľa neho mohla byť poskytovaná aj naďalej, avšak už nie všetkým. Hovorí teda o prechode z plošnej formy na adresnú formu, čo by znamenalo, že by sa energie dotovali len v prípade nízkopríjmových domácností.
Kamenický v relácii Sobotné dialógy na RTVS uviedol, že by chcel, aby bola pomoc adresná, prípadne aby mala inú udržateľnú formu. Podotkol, že vďaka energopomoci sa podarilo znížiť infláciu a pomôcť mnohým ľuďom. Jedným dychom však upozornil na značnú nákladovosť.
Nateraz teda nie je isté, akým spôsobom štát v budúcom roku pomôže Slovákom s drahými energiami. O konkrétnom riešení ešte bude rokovať koaličná vláda.
Energopomoc čelí kritike
Dotovanie cien energií domácnosti vnímajú veľmi pozitívne. To sa však nedá povedať o opozícii, ktorá energetickú pomoc dlhodobo kritizuje. Tvrdí, že sa na lacnejšie energie skladajú aj najchudobnejší pre bohatších. Konkrétne hnutie Progresívne Slovensko (PS) minulý rok poukázalo na to, že vláda dotuje energie aj ľuďom s vysokými príjmami.
Stojí za zmienku, že vláda už koncom minulého roka zvažovala prechod z plošnej pomoci na adresnú pomoc. Rezort financií vypočítal, , že ak by sa pomoc poskytovala iba najzraniteľnejším domácnostiam, štát by to stálo 100-miliónov eur. Ak by sa však dotácie ponechali v plošnej podobe, výdavky štátu by sa vyšplhali na 400- až 500-miliónov eur. Podobný názor vyjadrila aj ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), ktorá upozornila, že štát by nemal dotovať luxusnú spotrebu.
Podľa analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ SR) vláda v rokoch 2022 – 2023 minula na kompenzácie cien energií až 2,7 miliardy eur. Z toho:
- 1,24-miliardy eur smerovalo na dotácie cien plynu
- Zvyšok išiel na podporu elektriny a tepla
Ako by to vyzeralo, keby štát už nepomáhal?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) varovala, že ak vláda prestane dotovať ceny energií, domácnosti by čelili prudkému zdraženiu. Ceny plynu by medziročne stúpli až o 46,9 percenta, zatiaľ čo ceny tepla by vzrástli o 30,9 percenta.
Pokračovanie štátnej pomoci aj v roku 2026 by si podľa výpočtov RRZ vyžiadalo miliardu eur. Pre porovnanie, v roku 2025 bude dotovanie cien tepla a plynu stáť štátnu pokladnicu zhruba 235-miliónov eur. Na cenách elektriny domácnosti ušetria viac ako 260-miliónov eur, keďže ceny nestúpli tak výrazne, ako sa pôvodne očakávalo.
Jedným z dôvodov, prečo ceny elektriny zostali relatívne nízke, je dohoda medzi vládou a Slovenskými elektrárňami z roku 2022.
Vďaka tejto dohode zostáva silová zložka ceny elektriny na úrovni 61 eur za megawatthodinu (MWh). Ak by táto dohoda neexistovala, domácnosti by už v roku 2024 platili 67 eur/MWh.
Pre menšie rodinné domy to znamená úsporu približne 140 eur ročne. Vo väčších rodinných domoch bez elektrického kúrenia úspora dosahuje viac ako 200 eur ročne.
Čo sa týka plynu, mesačné príplatky za jeho dodávku sa mali pohybovať od 0,96 eura až po 28,63 eura – pokiaľ plyn využívate na varenie a ohrev vody, priplatili by ste si zhruba 13,32 eura mesačne, zatiaľ čo pri využívaní plynu aj na vykurovanie by išlo o mesačný nárast o 29 eur.
Štát chce (a potrebuje) konsolidovať
Pre vládu je kľúčové rozhodnúť, či a v akej podobe bude v nasledujúcich rokoch pokračovať v energetických dotáciách. Ministerstvo financií pritom čelí obrovskému tlaku na zníženie výdavkov, keďže Kamenický pôvodne odhadoval potrebu úspor na 800- až 850-miliónov eur, no dnes už hovorí o konsolidácii blízkej 2-miliardám eur. Preto navrhuje hľadať úspory na výdavkovej strane, skôr než zvyšovať dane. Jedinou výnimkou by mohlo byť zvýšenie dane z hazardu, kde podľa neho existuje politická zhoda.
RRZ predpokladá, že vláda bude pokračovať v politike dotovania regulovaných cien energií až do konca svojho volebného obdobia v roku 2027.
Sú dotácie nevyhnutné?
Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) by sa pokračovanie štátnej pomoci prejavilo na nižšej inflácii. Ak by vláda prestala podporovať domácnosti, ceny energií by prudko vystrelili, čo by mohlo ovplyvniť celkovú ekonomickú stabilitu krajiny.
Nižšia inflácia má však (aj) jeden problém – spomaľuje rast dôchodkov. Sociálna poisťovňa totiž valorizuje dôchodky podľa medziročného rastu cien za prvých 9 mesiacov predchádzajúceho roka. Od 1. januára 2025 sa dôchodky zvýšili len o 2,1 percenta, čo je podstatne menej ako v predchádzajúcich rokoch.
Nižšia inflácia teda síce pomôže domácnostiam, ale zároveň zníži valorizáciu dôchodkov, čo však štátu ušetrí stovky miliónov eur.
