Slovensko bude musieť (aj) v tomto roku výrazne šetriť. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) avizoval tretie kolo konsolidačných opatrení, ktoré by sa malo zamerať na škrtanie výdavkov na mieste, kde to nielen opozícia žiadala už dlho – na strane štátu. Pochopiteľne, opoziční poslanci skritizovali vládu so slovami, že štát mal na sebe začať šetriť oveľa skôr. No žiaľ, podľa odborníkov ani to nemusí stačiť na potrebné zotavenie rozpočtu. Téme sa venuje portál Správy STVR.
Konkrétne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že zostavenie štátneho rozpočtu na budúci rok môže byť veľmi komplikované. Kamenický ozrejmil, že rozsah plánovaných úspor bude do veľkej miery závisieť od vývoja ekonomiky v zahraničí, a to predovšetkým v Nemecku – táto krajina má totiž významný vplyv na slovenské hospodárstvo.
Kamenický podotkol, že vláda musí počkať na februárovú prognózu, ktorá ukáže, akým smerom sa bude vyvíjať hrubý domáci produkt (HDP). Zatiaľ sa vraj debatuje o sume zhruba 800- až 850-miliónov eur. V závislosti od ekonomického vývoja sa však táto čiastka môže zvýšiť.
Nanešťastie pre štát, vyhliadky expertov nie sú zrovna ružové. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, že hospodársky rast Slovenska čaká spomalenie. Konkrétne HDP by mal v tomto roku porásť len o 1,8 percenta. Pre porovnanie, v čase ekonomickej stability hospodárstvo krajiny bežne rastie okolo 3 percent ročne.
Na čom chce štát šetriť?
Ministerstvo financií chce znížiť najmä výdavky na mzdy a nákupy, čo ekonómovia hodnotia pozitívne. No niektorí odborníci sa obávajú, že plánovaná úspora, teda 800- až 850-miliónov eur, nebude stačiť. Viliam Páleník z ekonomického ústavu SAV upozornil, že je nereálne, že by táto suma stačila, keďže už teraz koaliční partneri prichádzajú s návrhmi nových opatrení, ktoré budú mať ďalší negatívny dopad na verejné financie.
Podľa opozičnej strany SaS je jedným z problémov aj dodržiavanie dohôd vlády s lekárskymi odborármi. Tieto záväzky znamenajú pre štátny rozpočet nové dlhodobé náklady. Marián Vyskupič, poslanec NR SR za stranu SaS, ozrejmil, že ak by sa znížil týždenný pracovný čas z 40 na 37,5 hodiny, len v súkromných nemocniciach by bolo potrebné prijať 240 lekárov, pričom náklady by dosiahli okolo 70-miliónov eur.
Štát si v rozpočte na rok 2025 vyčlenil rezervu 400-miliónov eur, ktorá mala slúžiť na pokrytie možného výpadku príjmov z daní a na podporu energeticky náročných sektorov. No situácia sa mení a rozpočtová rezerva sa už teraz prakticky vyčerpala. Podľa Mariána Šustera, ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, máme hneď tri hlavné výdavkové položky, ktoré rezervu presiahli viac ako dvojnásobne.
Prečítajte si tiež
Hrozba piateho sankčného pásma
Konsolidácia je nevyhnutná aj z dôvodu zákona o dlhovej brzde. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahne hrubý verejný dlh Slovenska v tomto roku 60 percent HDP, čím sa dostaneme do tzv. piateho sankčného pásma. To znamená, že vláda bude musieť pristúpiť k tvrdším rozpočtovým opatreniam a pre rok 2026 môže byť nevyhnutné zostaviť vyrovnaný štátny rozpočet.
