Peňaženky Slovákov čakajú neľahké časy. Dôvodom je predovšetkým konsolidácia, ktorou štát cieli na ozdravenie verejných financií, presnejšie zníženie ich deficitu. Háčik je v tom, že mnohé zo schválených opatrení sú prospešné len pre štátnu pokladnicu. Odborníci pritom predpokladali, že ich efekt sa neprejaví nárazovo, ale až v priebehu času. A tak sa aj deje.
Ako informuje denník Pravda, na Slovensku došlo v januári k výraznému zrýchleniu inflácie, ktorá prekročila hranicu 4 percentá, pričom podľa odborníkov by sa na tejto úrovni mala držať väčšinu roka. Pre porovnanie, za všeobecne uznávanú akceptovateľnú hranicu inflácie v ekonomickej obci sa považuje rast 2 percentá.
Čo je inflácia?
Infláciu možno klasifikovať ako zvyšovanie všeobecnej cenovej hladiny v ekonomike. Inými slovami – za rovnaké množstvo peňazí si môžeme kúpiť menej tovarov a služieb ako predtým. Zvyčajne sa využíva medzimesačné alebo medziročné porovnanie.
Inflácia sa vyjadruje v percentách a najčastejšie sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien (CPI – Consumer Price Index). Tento index sleduje zmenu cien bežných tovarov a služieb, ako sú potraviny, palivá, bývanie alebo zdravotná starostlivosť.
V praxi to funguje relatívne jednoducho. Ak napríklad činí hladina inflácie 5 percent, znamená to, že ceny tovarov a služieb vzrástli v priemere o 5 percent v porovnaní s predošlým meraním obdobím. Mieru inflácie ovplyvňuje množstvo faktorov, vrátane nadmerného dopytu po tovaroch a službách, zvýšenia nákladov na výrobu (napr. rast cien energií alebo miezd), príliš veľkého objemu peňazí v obehu alebo vojny, ekonomických sankcií či rastu cien ropy.
Vinník? Konsolidácia
Tento nepriaznivý vývoj je výsledkom konsolidačných opatrení, predovšetkým základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá od januára stúpla z 20 percent na 23 percent. Sú tu potom aj ďalšie poplatky a transakčná daň, ktorá bude platiť od apríla. Priamo sa síce bude týkať iba podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), teda živnostníkov, no nepriamo ovplyvní rozpočty všetkých z nás.
Prečo? Nakoľko podnikateľom v dôsledku nového daňového zaťaženia stúpnu náklady, je vysoko pravdepodobné, že ich pretavia do konečných cien svojich tovarov a služieb, ktoré my, teda bežní ľudia, nakupujeme alebo využívame.
Pre lepšie porozumenie – transakčná daň sa bude uplatňovať na všetky odoslané elektronické transakcie, a to v sadzbe 0,4 percenta, pričom maximálny limit odvodu za jednu transakciu bude nastavený na 40 eur. Zdanené potom budú aj hotovostné výbery. V tomto prípade štát rozhodol o sadzbe 0,8 percenta. Maximálny limit nenastavil. Zákon potom zahŕňa ročný poplatok za každú vydanú kartu vo výške 2 eurá, pričom samotné kartové platby dodatočnej dani podliehať nebudú.
V prípade slovenských účtov bude platba dane realizovaná automaticky prostredníctvom danej banky. Pri zahraničných účtoch či špecifických prípadoch, ako je preúčtovanie nákladov, si však budú musieť daňovníci daň vypočítať a odviesť sami. Firmám a podnikateľom taktiež vzniká povinnosť zriadiť si samostatný podnikateľský účet, a to najneskôr do konca marca 2025.
Teraz ale späť k téme, čiže k inflácii. Podľa najnovších údajov Eurostatu bola inflácia na Slovensku v januári na úrovni 4,1 percenta, čím sme sa dopracovali na nelichotivé tretie miesto v rámci eurozóny. Horšie na tom bolo už len Chorvátsko (5 percent) a Belgicko (4,4 percenta). Medzimesačne ceny vzrástli o 1,6 percenta, čo bolo v rámci menovej únie spolu s Litvou najvyššie.
Na konci minulého roka bola medziročná harmonizovaná inflácia ešte na úrovni 3,2 percenta, čo znamená, že tempo rastu cien sa v januári citeľne zrýchlilo.
Prečo sa to deje?
Podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša sa očakávalo, že inflácia vzrastie po zavedení vládnych opatrení, ktoré zvýšili dane a poplatky. Okrem toho rastú aj ceny potravín a energií. Konkrétne v sektore služieb inflácia zrýchlila zo 6,6 percenta na 7,8 percenta, pričom vyššia DPH sa najviac odrazila na cenách služieb, ktoré zaznamenali výraznejší rast po novoročnom preceňovaní.
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne, ozrejmil, že vplyv vyššej DPH na potraviny sa zatiaľ naplno neprejavil, keďže časť zvýšenia absorbovali výrobcovia a predajcovia cez ziskovú maržu. Napriek tomu sa ale očakáva, že ceny niektorých potravín v priebehu roka porastú.
Na druhú stranu, štátne regulácie cien energií, presnejšie plošné dotovanie, pomohli zmierniť rast inflácie. Pokiaľ by vláda nezastropovala ceny energií, inflácia by v januári podľa odhadov prekročila hranicu 5 percent, čím by sme prekonali aj Chorvátsko.
Ako sa konsolidácia prejaví v priebehu roka?
Odborníci predpokladajú, že inflácia môže v najbližších mesiacoch ďalej mierne rásť, pričom vrchol by mohla dosiahnuť v lete na úrovni približne 4,5 percenta. Priemerná harmonizovaná inflácia za celý rok 2025 by mohla na Slovensku prekročiť 4 percentá, čo by znamenalo druhý najvyšší rast cien v celej Európskej únii (EÚ). Pre porovnanie, Európska komisia očakáva priemernú infláciu v EÚ na úrovni 2,4 percenta.
Gábriš teda upozorňuje, že väčšinu roka sa inflácia bude držať nad hranicou 4 percentá, čo môže negatívne ovplyvniť reálne príjmy zamestnancov. Tento efekt sa silnejšie prejaví už v priebehu tohto mesiaca znížením daňového bonusu. Škodní potom budú aj seniori, keďže ich valorizácia dôchodkov je nastavená len tesne nad 2 percentá. Ich reálne príjmy teda nebudú držať krok s rastúcimi cenami.
