Minister školstva Tomáš Drucker oznámil, že jeho rezort bude musieť v rámci vládnej konsolidácie nájsť vnútorné úspory vo výške 55 miliónov eur. Škrty sa dotknú administratívy ministerstva, ale aj niektorých kompenzačných príspevkov pre učiteľov. Tieto škrty sú súčasťou rozsiahlejšieho plánu na zníženie výdavkov verejnej správy, ktorý počíta s úsporami viac ako pol miliardy eur a dotkne sa aj samospráv. Informuje o tom portál joj24.sk.
Ako bude ministerstvo školstva šetriť?
Podľa ministra Tomáša Druckera ide o dohodu v rámci vlády, kde všetky rezorty musia nájsť vnútorné úspory v celkovej výške 180 miliónov eur. Pre školstvo z toho vyplýva povinnosť ušetriť 55 miliónov eur, a to nad rámec úspor v objeme 125 miliónov, ktoré už ministerstvo navrhlo predtým.
Časť úspor sa dosiahne úpravou kompenzačných príspevkov pre učiteľov. Tieto príspevky budú zrušené v regiónoch, kde nie sú výrazné platové rozdiely oproti iným profesiám. Naopak, zostanú zachované v Bratislave, Trnave a Košiciach, kde reflektujú vyššie životné náklady. Ďalšie úspory sa majú nájsť v efektívnejšom riadení prostriedkov zo strany riaditeľov škôl.
Významné škrty, vo výške približne desať percent, sa uskutočnia priamo na ústredí ministerstva. Ako príklad uviedol minister práce Erik Tomáš, v jeho rezorte už prepustili 10 percent pracovníkov a šetria na tovaroch, službách a zahraničných cestách.
Celkové úspory štátu a kritika opozície
Tieto opatrenia sú súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, v ktorom štát plánuje celkovo znížiť výdavky o približne 535 miliónov eur. Z toho 160 miliónov má priniesť zmrazenie platov vo verejnej správe a zvyšných 375 miliónov škrty vo výdavkoch ministerstiev a úradov.
Na konsolidácii sa bude musieť podieľať aj samospráva, od ktorej sa očakávajú úspory vo výške 130 miliónov eur. Ministerstvo financií to plánuje dosiahnuť znížením podielu obcí a VÚC na výnose z dane z príjmov fyzických osôb.
Opozičný poslanec Marek Lackovič (Progresívne Slovensko) v tejto súvislosti obvinil vládu z oklamania regiónov. Upozornil, že hoci vláda premenovala najmenej rozvinuté okresy na „prioritné“, v návrhu rozpočtu im plánuje prideliť rovnakú sumu ako minulý rok. To podľa neho po zohľadnení inflácie znamená, že tieto regióny v skutočnosti dostanú menej peňazí ako doteraz.
Nové škrty sú veľkým rizikom
Škrty v školstve sú mimoriadne problematické a v konečnom dôsledku sa týkajú nás všetkých, aj tých, ktorí práve nemajú deti v školskom systéme. Dôvodom je, že na rozdiel od iných rezortov, kde sa dá šetrenie vnímať ako dočasné obmedzenie, výdavky na vzdelávanie nie sú len nákladom, ale predovšetkým investíciou do budúcnosti celej krajiny.
Menej peňazí znamená menej prostriedkov na moderné učebné pomôcky, digitálne technológie, vybavenie laboratórií či knižníc. Znamená to odkladanie nevyhnutných opráv a rekonštrukcií chátrajúcich školských budov. Zároveň to priamo zasiahne aj učiteľov. Škrty kompenzačných príspevkov, o ktorých hovoril minister Drucker, znižuje ich motiváciu a zatraktívňuje už aj tak podhodnotené povolanie. Preťažení a demotivovaní učitelia v zle vybavených školách logicky poskytujú menej kvalitné vzdelanie, čo priamo poškodzuje žiakov a študentov.
Z dlhodobého hľadiska sú však škrty ešte závažnejšie a dotknú sa celej spoločnosti. Úroveň vzdelania priamo určuje budúcu ekonomickú silu a konkurencieschopnosť krajiny. Ak dnes štát šetrí na školstve, v podstate si tým znižuje svoj budúci potenciál. Menej kvalitné vzdelanie vyprodukuje menej kvalifikovanú pracovnú silu, čo bude o pár rokov brzdiť inovácie, produktivitu a prilákanie sofistikovaných investorov. Firmy nebudú vedieť nájsť dostatok schopných zamestnancov a ekonomika bude stagnovať.
Škrty v školstve zároveň prehlbujú sociálne nerovnosti a podporujú odliv mozgov. Rodiny, ktoré si to môžu dovoliť, budú hľadať pre svoje deti lepšie vzdelanie v súkromných školách alebo v zahraničí, čím sa ešte viac otvoria nožnice medzi bohatými a chudobnými. Najtalentovanejší mladí ľudia, ktorí odídu študovať do zahraničia, budú mať ešte menej dôvodov vrátiť sa na Slovensko do prostredia, kde vzdelanie nie je prioritou.
