Situácia ohľadne plynu je stále neistá, a to ako na Slovensku, tak aj vo zvyšku Európy. Napriek tomu ale nie sú všetky správy zlé. Ako informuje denník Teraz.sk, v závere minulého týždňa nám trhy priniesli pozitívnu novinku, a to v podobe štatistík, ktoré hovoria o poklese cien nielen plynu, ale aj elektriny.
Konkrétne cena elektriny pre Slovensko v piatok (14. februára) na pražskej burze PXE klesla na 107,34 eura za megawatthodinu (MWh), čo predstavuje pokles o 4,55 percenta v porovnaní s predošlým týždňom. Predchádzajúci piatok (7. februára) sa teda jedna MWh elektrickej energie na burze obchodovala za približne 112,45 eura. Počas minulého týždňa mala elektrická energia prevažne klesajúci trend, pričom najnižšiu cenu dosiahla práve v piatok.
Podobný vývoj zaznamenal aj zemný plyn s dodaním v marci, ktorého cena v medzitýždňovom porovnaní klesla o 9,05 percenta. Na holandskej burze TTF sa zemný plyn v piatok predával za 50,685 eura za MWh, zatiaľ čo týždeň predtým dosiahol cenu 55,723 eura za MWh.
Rovnako ako elektrická energia, aj cena plynu mala počas celého minulého týždňa prevažne klesajúci trend a najnižšiu hodnotu zaznamenala na jeho konci, aj keď sa stále udržala nad úrovňou 50 eur za MWh.
Kríza je stále reálnou hrozbou
No ako sme avizovali v úvode, hoci sú tieto správy pozitívne, stále sa nemôžeme len radovať. Situácia okolo plynu je stále napätá, pričom energetický analytik Radovan Potočár nevylučuje ani jej prerastenie do plynovej krízy.
Problém pritom nemá len Slovensko, ale aj celá Európa. Dopyt po plyne vo svete rastie, ceny sa zvyšujú, pričom budúcnosť energetickej stability európskeho regiónu je značne neistá. Samozrejme, veľké komplikácie predstavuje výpadok dodávok z Ruska, ktorý spôsobil že Európa je čoraz viac závislá od skvapalneného zemného plynu (LNG).
Michal Ľalík, obchodný riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) upozornil, že aktuálne na svetovom trhu neexistuje voľný zdroj plynu, v dôsledku čoho boli zdrojovatelia de facto donútení navýšiť ceny. Len Slovensko kvôli zastaveniu tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajiny stratí 500- až 600-miliónov eur, čo predstavuje vážne riziko pre celé hospodárstvo.
Je pritom nutné poznamenať, že tranzit ruského plynu cez ukrajinské územie priebežne klesal už od roku 2022, kedy začal vojenský konflikt s Ruskom. V roku 2024 bol objem tranzitu už len štvrtinový oproti predošlým, respektíve pôvodným hodnotám.
Slovensko bolo v dôsledku prísneho rozhodnutia Kyjevu donútené k tomu, a by čerpalo plyn z iných zdrojov. Momentálne dovážame plyn z Maďarska, avšak v obmedzenom objeme, takže nejde o dlhodobo udržateľné dodávky. Väčšina spotreby sa pokrýva z podzemných zásobníkov, no bude nutné využiť aj iné trasy.
Zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu však nie je jedinou príčinou aktuálnej, teda neistej situácie. Analytik Ľuboslav Kačalka skonštatoval, že neistota na trhu je spätá aj s tvrdou politikou Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa, ktorý môže zaviesť vyššie clo na LNG. Nedostatok plynu teda nielenže vytvára tlak na ceny, ale tiež stavia EÚ do nevýhodnej pozície oproti Spojeným štátom.
Podrobnejšie sme sa téme možnej plynovej krízy venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
Plyn bude drahší. Vyšším faktúram neunikne takmer nikto
Vyššie faktúry za plyn sú hrozivým, no žiaľ aj veľmi reálnym scenárom. Štát totiž naznačil, že od budúceho roka ukončí dotovanie cien plynu. Pôvodne tak chcel spraviť už tento rok, no napokon sa v plošnej pomoci rozhodol pokračovať. A môžeme byť radi – už bez drahších energií sa Slováci v tomto roku musia vysporiadať so značným rastom životných nákladov.
V budúcom roku sa to ale má zmeniť. Štát zrejme ukončí plošné dotovanie a prejde na udržateľnejší (teda aspoň pre štátnu pokladnicu) model – adresnú pomoc. V takom prípade by ceny boli dotované len pri subjektoch, ktoré túto podporu nevyhnutne potrebujú.
Pochopiteľne ukončenie dotovania cien plynu spôsobí nárast jeho ceny. Dotácie znižujú konečnú cenu, ktorú platia domácnosti a firmy, pretože časť nákladov pokrýva štát. Bez tejto podpory musia spotrebitelia platiť plnú trhovú cenu plynu. Taktiež to znamená, že spotrebitelia budú priamo čeliť trhovým podmienkam – ceny plynu na burzách sú ovplyvnené dopytom, ponukou, geopolitickou situáciou a ďalšími faktormi. Bez dotácií sa ceny plynu pre domácnosti a firmy prispôsobia aktuálnym trhovým podmienkam, ktoré bývajú volatilné a často vyššie, ako regulované ceny.
Vystavení im potom budú aj dodávatelia, ktorí tak budú musieť nakupovať za neregulované, teda trhové ceny. Ak štát prestane prispievať na pokrytie rozdielu medzi trhovou cenou a cenou, ktorú platia odberatelia, dodávatelia budú nútení zvýšiť ceny, aby pokryli svoje náklady a dosiahli zisk.
Napokon nemožno opomenúť ani infláciu. S rastúcou infláciou rastú aj náklady spojené s distribúciou a skladovaním plynu, čo sa bez štátnych dotácií premietne priamo do konečnej ceny pre spotrebiteľa.
Celkovo teda dotácie pôsobia ako „tlmič“ trhových výkyvov. Ich zrušenie spôsobí, že ceny plynu budú pre spotrebiteľov priamo závislé od trhových faktorov, ktoré sú často nestále a môžu viesť k vyšším platbám za plyn.
