Začiatok roka priniesol slovenským motoristom citeľné zdraženie pohonných hmôt. Kým ešte koncom minulého roka bolo možné natankovať liter benzínu za približne 1,50 eura, teraz podľa oficiálnych údajov stúpla priemerná cena na zhruba 1,56 eura. Podobný trend badať aj pri nafte, ktorá sa v súčasnosti drží tesne pod úrovňou 1,51 eura.
Analytici sa zhodujú, že nová sadzba DPH, ktorá vzrástla o tri percentuálne body, spôsobila okamžitú úpravu cenníkov na čerpacích staniciach. Maloobchodní predajcovia pohonných látok obvykle nezvyknú dlhšie absorbovať vyššie daňové náklady, a tak ich väčšinou prenášajú priamo do cien palív. Niektoré okolité štáty na podobné kroky zatiaľ nepristúpili, čo je hlavným dôvodom výraznejšieho nárastu u nás v porovnaní so susednými krajinami.
Ďalším faktorom, ktorý formuje cenu nafty a benzínu, je stabilná spotrebná daň. Aj keď sa jej výška v poslednom období nemenila, existuje priama súvislosť medzi daňovou politikou a rozdielmi vo finálnych cenách v rôznych štátoch. Pri kombinácii vyššej DPH a spotrebnej dane tak dochádza k pozvoľnému zvyšovaniu nákladov pre konečného spotrebiteľa.
Oplatí sa ísť za hranice
Ceny v stredoeurópskom regióne sa môžu líšiť až o 10–15 centov na liter, pričom medzi Slovenskom a Českou republikou je rozdiel obzvlášť zreteľný pri benzíne. Niektoré štatistiky naznačujú, že ide o rozptyl približne 13 centov na liter, čo pri 50-litrovej nádrži predstavuje viac než šesť eur rozdielu.
Obyvatelia, ktorí žijú alebo pracujú neďaleko hraníc, preto často využívajú možnosť tankovania v zahraničí. Vďaka tomu môžu získať výraznejšiu úsporu, než keby nakúpili to isté množstvo paliva doma. Naopak, Rakúsko má ceny do istej miery porovnateľné, v niektorých prípadoch dokonca o niečo vyššie. Konečný cenový rozdiel tam navyše ovplyvňujú kurzové zmeny či pravidelné zásahy zo strany štátnych inštitúcií.
Príčinou regionálnych rozdielov býva okrem daní aj prístup jednotlivých štátov k veľkoobchodným zdrojom. Krajiny, ktoré majú vlastné rafinérie alebo výhodnejšie zmluvné vzťahy s producentmi ropy, bývajú schopné držať veľkoobchodné ceny na nižšej úrovni.
Čo čakať v roku 2025
Okrem vnútorných opatrení ako zvyšovanie daní ovplyvňujú pohonné látky aj medzinárodné faktory. Do popredia sa dostáva vývoj v Spojených štátoch, kde je pri moci nový prezident presadzujúci voľnejšie pravidlá pre domácu ťažbu ropy. Vyššia ťažba by mohla poskytnúť na svetovom trhu väčšiu ponuku, čo by za určitých okolností prispelo k postupnému zmierneniu cien.
Analytici však zdôrazňujú, že prudký pokles je málo pravdepodobný. Globálny trh s ropou je citlivý na politické rozhodnutia či nečakané krízové stavy, ktoré môžu narušiť ťažbu alebo medzinárodný obchod. OPEC, ako združenie významných producentov, takisto stále zohráva dôležitú úlohu v udržiavaní rovnováhy medzi ponukou a dopytom.
Z hľadiska spotrebiteľa môže byť výsledná situácia nestabilná. Na jednej strane sa objavujú náznaky, že vďaka možnému rastu americkej produkcie by ceny mohli zostať pod kontrolou, no aj malá geopolitická roztržka môže spôsobiť skokový nárast.
