Európska centrálna banka (ECB) potvrdila, že nemá problém pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky, respektíve znižovaní úrokových sadzieb. Toto stanovisko poskytla v reakcii na aktuálny ekonomický vývoj, a to predovšetkým v súvislosti s infláciou, ktorá sa pomaly približuje k priaznivej hranici – 2 percentá. Podľa informácií portálu Aktuality.sk (prostredníctvom TASR) to uviedol priamo Fabio Panetta, člen Rady guvernérov.
Panetta vyhlásil, že súčasná menová politika ECB už ekonomiku ani nepodporuje, ani nebrzdí. Preto podľa neho neexistuje dôvod odkladať ďalšie uvoľňovanie menovej politiky. Zdôraznil, že menová politika kladie dôraz na tlmenie ekonomickej aktivity aj inflácie, no v súčasnosti to už vraj nie je (až tak) potrebné. Inflácia je blízko cieľa, pričom dopyt v eurozóne zostáva slabý.
Varoval, že ak ECB dostatočne neuvoľní menovú politiku, inflácia by sa v strednodobom horizonte mohla dostať pod cieľovú úroveň, čo tiež predstavuje riziko.
Prečo je nízka inflácia zlá?
Nízka inflácia sa na prvý pohľad môže zdať priaznivá, pretože ceny zostávajú stabilné alebo rastú len minimálne. Avšak, ak je inflácia príliš nízka alebo dokonca záporná (deflácia), môže to spôsobiť viaceré problémy v ekonomike, ako napríklad slabý hospodársky rast, vyššie reálne dlhy, odklad spotreby a investícií, ako aj nízky rast miezd.
Nízka inflácia zvykne signalizovať slabý dopyt v ekonomike, pričom keď ľudia a firmy menej míňajú, menej sa investuje do výroby a rozvoja, čo spomaľuje chod ekonomiky. Taktiež nedochádza k znižovaniu hodnoty dlhov, čo znamená, že dlžníci musia splácať rovnakú nominálnu sumu, hoci ich príjmy a ceny nerastú, čo môže viesť k spomaleniu spotreby a investícií.
Taktiež zvykne platiť, že ak spotrebitelia očakávajú, že ceny v budúcnosti neporastú alebo dokonca klesnú, môžu odkladať nákupy. Firmy zas môžu odkladať investície, čo vedie k nižšiemu dopytu a ešte slabšiemu rastu. V prostredí nízkej inflácie potom firmy často nemajú priestor ani na zvyšovanie platov, čo môže negatívne ovplyvniť životnú úroveň zamestnancov.
Aby sme to zhrnuli – nízka inflácia sa na prvý pohľad môže zdať ako priaznivá, no opak je pravdou. Inflácia by vždy mala dosahovať také percento, pri ktorom sa udržiava rovnováha medzi kľúčovými aspektmi ekonomiky. Za takúto hladinu inflácie sa v akademickej obci všeobecne považuje hranica 2 percentá.
EÚ chce pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb
ECB od júna minulého roka znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 125 bázických bodov. Ďalšie zníženie o 0,25 percenta je očakávané už v marci, no budúci vývoj menovej politiky zostáva neistý. V januári dosiahla inflácia v eurozóne 2,5 percenta, pričom predpoklad na rok 2025 je, že sa bude pohybovať okolo dvojpercentného cieľa.
Na infláciu však môžu vplývať rôzne faktory – napríklad rast cien energií alebo zavedenie obchodných ciel, ktoré by mohli infláciu zrýchliť. Naopak, slabý ekonomický rast eurozóny by mohol rast cien spomaliť.
Panetta zároveň uviedol, že nastavenie menovej politiky je momentálne takmer neutrálne – teda nevytvára tlak ani na rast, ani na pokles ekonomiky. V oblasti inflácie vníma väčšie riziká smerom nadol, pričom hlavným ohrozením je podľa neho pretrvávajúca slabá ekonomická aktivita.
Je zníženie úrokových sadzieb dobrá správa?
Ako sa to vezme. Keď sa znížia úrokové sadzby, peniaze poskytované (požičiavané) bankami sú pre ľudí jednoduchšie dostupné. Pri znižovaní úrokov teda stúpa objem čerpaných úverov, vrátane hypoték, čo znamená rast dopytu po nehnuteľnostiach. Problémom je, že ak je tento dopyt príliš vysoký, môže vyhnať ceny bytov a domov smerom nahor.
Ako to vyzerá v praxi? Dajme tomu, že kupujúci má rozpočet 1 000 eur mesačne na splátku hypotéky. V takom prípade si:
- Pri úroku 5 percent môže dovoliť hypotéku na byt za 200-tisíc eur;
- Pri úroku 3 percentá môže dovoliť hypotéku na byt za 250-tisíc eur.
Keď sa úroky znížia, kupujúci si môže dovoliť drahší byt. Ak to platí pre väčšinu ľudí, ceny nehnuteľností začnú rásť. Lacnejšie hypotéky teda znamenajú vyšší dopyt, motiváciu pre investorov kupovať byty na prenájom, motiváciu pre developerov stavať nové byty a zvyšovať ceny, ako aj snahu kupujúcich využiť nižšie úroky, kým trvajú.
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, na Slovensku ceny nehnuteľností rastú už dlhšiu dobu, pričom koncom minulého roka došlo k veľmi výraznému skoku. Dokonca padali aj cenové rekordy.
Mnohých iste veľmi neprekvapí, že najväčší nárast cien bol zaznamenaný vo veľkých mestách, ako sú Bratislava, Košice či Žilina. V týchto lokalitách sa dokonca ceny nehnuteľností vyšplhali na nové historické maximá. Koncom roka 2024 teda bola situácia okolo nehnuteľností horšia ako v období spred hospodárskej krízy.
K zdražovaniu nehnuteľností prispieva množstvo faktorov, výraznejšie však zmienená stabilizácia situácie na hypotekárnom trhu. Odborníci poukazujú na priebežný pokles úrokových sadzieb, hoci kupujúci si už „zvykli“ na vyššie úroky oproti prechádzajúcim rokom. Ďalšími kľúčovými faktormi, teda aspoň v niektorých lokalitách, sú novostavby a nedostatok dostupných nehnuteľností na predaj.
Výrazný nárast cien bol zaznamenaný naprieč všetkými regiónmi a typmi bytov, pričom medziročný nárast v mnohých prípadoch presiahol 10 percent. Očakáva sa, že aj v roku 2025 budú ceny pokračovať v miernom raste, najmä v mestách s nízkou ponukou nových bytov.
