Stále čerstvo zvolený prezident Spojených štátov Donald Trump plánuje zaviesť mimoriadne prísne clá s cieľom podporiť rast domácej ekonomiky. Uvalené pritom majú byť na širokú škálu tovarov, čo môže značne poznačiť ekonomiku Európy. A žiaľ, zdá sa, že tento zoznam sa každú chvíľu predlžuje. Ako informuje denník Teraz.sk, po novom chce uvaliť clá aj na drevo.
Okrem automobilov, polovodičov a farmaceutických výrobkov sa teda budú clá vzťahovať aj na rezivo a produkty z dreva. Toto rozhodnutie Trump vydal v stredu (19. februára) v rámci konferencie v Miami. Konkrétne uviedol, že clá na autá, polovodiče, čipy, farmaceutické produkty, drevo a niekoľko ďalších komodít s najväčšou pravdepodobnosťou oznámi už v priebehu budúceho mesiaca alebo skôr.
Trump v rozhovore s novinármi na palube prezidentského lietadla Air Force One, cestou späť do Washingtonu, spresnil, že na drevo zvažuje uvaliť clo vo výške 25 percent. Predpokladá sa, že konkrétne toto opatrenie by mohlo nadobudnúť účinnosť 2. apríla.
Podľa prezidenta by clá mohli Spojeným štátom priniesť významné príjmy. Zároveň však ponúkol krajinám možnosť odkladu týchto opatrení, ak by sa rozhodli znížiť alebo úplne odstrániť clá na americký tovar.
Trump pritom chce podobne vysoké clá zaviesť aj na dovoz automobilov, polovodičov a farmaceutických produktov. Tento krok je súčasťou série opatrení, ktoré by mohli mať významný vplyv na medzinárodný obchod.
Tiež naznačil, že clá by sa mohli v priebehu roka ešte viac zvýšiť, hoci konkrétny dátum ich oficiálneho oznámenia neuviedol. Zdôraznil však, že chce, aby výrobcovia liekov a čipov dostali určitý čas na vybudovanie výrobných kapacít v USA, čím by sa vyhli plateniu ciel.
Nemilosrdný je aj k susedom
Trump od svojho nástupu, respektíve návratu do Bieleho domu, už zaviedol niekoľko reštriktívnych opatrení smerom do zahraničia. Konkrétne došlo k zavedeniu 10-percentného cla na všetok dovoz z Číny. Dôvodom mala byť neschopnosť Pekingu vyriešiť problematiku nelegálneho obchodovania s fentanylom.
Ďalej oznámil 25-percentné clá na tovar z Mexika a na dovoz neenergetických produktov z Kanady, avšak následne ich o mesiac odložil.
A to nie je všetko. Minulý týždeň predstavil plán zavedenia recipročných ciel na všetky krajiny, ktoré zaviedli clá na americký tovar alebo prijali netarifné obchodné bariéry obmedzujúce prístup amerických produktov na ich trhy.
EÚ rokuje s USA. Nevieme však, či úspešne
Ako-tak dobrou správou je, že Spojené štáty naďalej prejavujú ochotu rokovať o otázke obchodných obmedzení, a to aj s Európskou úniou (EÚ), ktorú Trump verejne skritizoval. EÚ sa vraj k Spojeným štátom „správa veľmi zle“. Ďalej prehlásil, že členské štáty EÚ nenakupujú dostatok amerických automobilov a poľnohospodárskych produktov.
Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič sa 19. februára vo Washingtone stretol s predstaviteľmi americkej administratívy, vrátane ministra obchodu Howarda Lutnicka, Trumpovho nominanta na obchodného splnomocnenca Jamiesona Greera a riaditeľa Národnej ekonomickej rady Kevina Hassetta. Diskutovali o rôznych clách, ktorým čelia americkí obchodní partneri.
Ako na tom bude Slovensko?
Nakoľko sa majú americké clá vzťahovať na celú EÚ, dopad budú mať aj na Slovensku, a to rozhodne nie mierny. Obzvlášť ohrozeným sektorom má byť automobilový priemysel, ktorý by v dôsledku vyšších ciel mohol prísť až o 300-miliónov eur ročne. Na problém upozornila Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Varuje aj pred možným poklesom zamestnanosti v priemyselných oblastiach Slovenska.
Podľa generálneho sekretára asociácie Andreja Lasza by len 10-percentné clo na európske automobily znamenalo, že slovenské vozidlá na americkom trhu zdražejú, pričom ich predaj môže klesnúť o 6 až 9 percent. Dôsledkom by bolo znižovanie exportu o 150- až 300-miliónov eur ročne.
Lasz upozornil, že v dôsledku zavedenia ciel na automobily zo strany Spojených štátov by slovenské podniky čelili výraznému zvýšeniu nákladov, čo by znížilo konkurencieschopnosť ich produktov na americkom trhu. To môže mať vážne dôsledky pre zamestnanosť, keďže automobilky a ich dodávatelia sú dôležitými zamestnávateľmi najmä v menej rozvinutých regiónoch.
Odborníci tiež upozorňujú, že pokles dopytu po slovenských automobiloch môže viesť k stratám pracovných miest, a to v tisícoch. Keďže sektor automobilového priemyslu zamestnáva veľký počet ľudí v rôznych regiónoch, zníženie vývozu by najviac pocítili pracovníci vo výrobe. Lasz odhaduje, že len 4-percentný pokles exportu by mohol spôsobiť nárast nezamestnanosti na Slovensku o 0,2 až 0,5 percentuálneho bodu.
Ďalším problémom je odstúpenie Spojených štátov od Parížskej klimatickej dohody, čo znamená, že americké firmy nemusia dodržiavať prísne emisné limity. Podľa asociácie to zlacňuje výrobu amerických automobilov, čím sa európski výrobcovia dostávajú do nevýhodnej pozície.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
