Ako už zrejme viete, štát od budúceho roka nasadí konsolidačný balík, ktorého cieľom je zlepšiť stav verejných financií, resp. okresať ich deficit. Balík zahŕňa množstvo prísnych ekonomických opatrení. Bežných ľudí sa najviac dotkne 23-percentná základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH), podnikateľov zase transakčná daň. Tu a tam sa však spomenie aj 25-percentná daň.
To môže u niektorých vyvolať zmätky. Budeme platiť 23-percentnú, alebo 25-percentnú daň? Presne na túto otázku vám odpovieme v článku nižšie.
Neprehliadnite
Ako-tak dobrou správou je, že reči o 23-percentnej a 25-percentnej dani sa netýkajú jednej a tej istej veci. Vyššia sadzba sa bude vzťahovať na podstatne menší okruh ľudí. Najskôr však pár slov k 23-percentnej sadzbe.
23-percentná daň: O čo ide?
23-percentná DPH bude v roku 2025 predstavovať hlavný zdroj príjmu pre štátnu pokladnicu. V súčasnosti dosahuje štandardná sadzba DPH výšku 20 percent, od januára tak dôjde k nárastu o 3 percentuálne body. Čo to znamená? Predovšetkým rozsiahle zdražovanie. DPH platíme skoro za každý tovar alebo službu.
Vyššej DPH sa nevyhne ani väčšina potravín. Štát sa síce oháňa argumentom, že osekal zníženú sadzbu DPH z 10 percent na 5 percent, ktorej budú podliehať napríklad základné potraviny. Háčik je v tom, že štát zrejme vníma definíciu základnej potraviny inak ako občania. Ako sme vás informovali v tomto článku, zníženej sadzbe DPH nebudú podliehať vajcia, ktoré rozhodne sú základnou potravinou.
Nateraz je otázne, koľko potravín bude spadať do zníženej sadzby DPH. Na základe doterajšieho vývoja sa však mnohí obávajú, že ich nebude veľa.
Obecne tak možno 23-percentnú DPH označiť za nástroj, ktorý prinesie zdraženie väčšiny tovarov a služieb, vďaka čomu štát získa dodatočné príjmy, ktoré potom zužitkuje na dosiahnutie primárneho cieľa – zníženie deficitu verejných financií.
Celkové príjmy štátnej pokladnice majú podľa predpokladov v budúcom roku dosiahnuť 27,6-miliardy eur. Aj naďalej sa ráta s deficitom, no podstatne nižším. Suma výdavkov by sa mala vyšplhať na úroveň 34-miliárd eur. Pokiaľ ide o príjmy rozpočtu verejnej správy, tie sa údajne v budúcom roku priblížia k 60-miliardám eur, resp. 42,8 percenta HDP. Verejné výdavky by mali dosiahnuť 66,6-miliardy eur (47,5 percenta HDP).
Očakáva sa, že aj rozpočty na ďalšie roky budú cieliť na znižovanie deficitu verejných financií. V roku 2026 sa očakáva pokles na 3,7 percenta HDP, v roku 2027 na 3 percentá HDP.
Ministerstvo financií považuje dosiahnutie týchto cieľov za nevyhnutné. Pomôcť tomu majú dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9 percenta HDP (2,8-miliardy eur), ktoré by mali byť predstavené do roku 2027.
25-percentná daň: O čo ide?
25-percentná daň, našťastie, nepredstavuje dodatočnú mieru daňového zaťaženia pre tovary a služby. Ako sme spomenuli, odvádzať ju bude len vybraná skupina ľudí. Konkrétne budú tejto sadzbe podliehať zamestnanci s vyššími príjmami.
V prípade, že ich mesačný základ dane prekročí hranicu 4 036,79 eura, čo zodpovedá hrubému príjmu zhruba 4 661 eur, štátu namiesto súčasných 19 percent odvedú o 6 percentuálnych bodov viac, čiže 25 percent.
Taktiež stojí za zmienku, že čím vyšší je príjem, tým nižšia je nezdaniteľná časť základu dane, čo ešte väčšmi umocňuje celkové daňové zaťaženie. Jednoducho povedané – čím viac zarobíte, tým viac odvediete.
Pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), teda živnostníkov, ak ich ročný príjem neprekročí 100-tisíc eur, budú platiť daň vo výške 15 percent. V prípade prekročenia tejto hranice sa uplatní dvojstupňové zdaňovanie:
- Z príjmov do 48 441,43 eura sa bude odvádzať daň vo výške 19 percent;
- Z príjmov nad 48 441,43 eura sa bude odvádzať daň vo výške 25 percent.
Podnikatelia budú odvádzať ešte viac
Živnostníci a firmy potom budú musieť odvádzať aj transakčnú daň. Ide o nový typ daňové zaťaženia pre právnické osoby, ktorý má v budúcom roku predstavovať druhý najväčší zdroj štátneho príjmu.
Odvádzať sa bude z každej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. V prípade elektronických transakcií bola sadzba stanovená na 0,4 percenta. Z každej transakcie sa však nikdy neodvedie viac ako 40 eur. V prípade výberov hotovosti z bankomatu bola stanovená sadzba 0,8 percenta, a to bez maximálnej výšky odvodu.
Podnikateľom taktiež vznikne povinnosť mať založený transakčný účet. Ide o platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, alternatívne platobný účet fyzickej osoby, na ktorom daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.
Predmetom dane nebude finančná transakcia súvisiaca s úhradou daní, odvodov či príspevkov do štátneho rozpočtu. Nie sú ním ani odvody do Sociálnej poisťovne či zdravotnej poisťovne.
K transakčnej dani ešte treba spomenúť rozhodnutie vlády o udelení zhruba 17-tisíc výnimiek. Subjekty, ktoré ju obdržia, daň nebudú odvádzať.
Daň sa od začiatku nemá vzťahovať na bežných občanov, ale len na právnické osoby, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Pôvodná legislatíva taktiež od transakčnej dane oslobodzovala platby spojené s daňami, odvodmi, dôchodkami, sociálnymi dávkami či poštovými službami. Vyňaté boli aj platby štátnych a samosprávnych orgánov.
Najnovšie sa zoznam oslobodených rozširuje o subjekty, ako sú občianske združenia a mimovládne organizácie, ktoré sa venujú charitatívnym aktivitám alebo pomoci ľuďom v núdzi. Pre udelenie výnimky je rozhodujúca právna forma organizácie a jej verejnoprospešný účel. Z hľadiska právnych foriem môžu byť oslobodené občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce prospešné služby, účelové zariadenia cirkví, výskumné a vývojové subjekty, záujmové združenia právnických osôb a Slovenský Červený kríž.
