Kontrolné orgány či úrady zvyčajne zakazujú produkty kvôli bezpečnostným rizikám. Niektoré však majú úplne iné, miestami aj celkom bizarné dôvody. Exemplárnym príkladom je dozorný úrad Indonézie, ktorá sa rozhodla zakázať predaj obľúbených sérií smartfónov kvôli tomu, že neobsahujú dostatok komponentov vyprodukovaných na jej území. O novinke informuje server PhoneArena.
Inými slovami, keď niektoré telefóny neobsahujú indonézskym zákonom stanovený podiel komponentov, je klasifikovaný ako nevhodný pre šírenie na tomto trhu. Nedávno bol z tohto dôvodu v krajine zakázaný predaj série iPhone 16. Po novom dostali červenú aj modely Pixel od Google.
Zákon v Indonézii stanovuje, že aby sa tu mohli smartfóny predávať, aspoň 40 percent komponentov musí byť produkovaných lokálne, čiže na území krajiny. Febri Hendri Antoni Arief, hovorca tamojšieho ministerva priemyslu, vysvetlil, že tieto pravidlá majú zabezpečiť spravodlivosť pre investorov v krajine. Taktiež zdôraznil, že zariadenia spoločnosti Google nateraz nespĺňajú stanovené požiadavky, preto nie je ich predaj v krajine možný.
Zakázané je predávať, nie používať
Zaujímavosťou je, že zakázaný je len predaj, nie používanie. Ak si ich teda obyvatelia zakúpia v zahraničí, môžu ich v Indonézii používať. Samozrejme, len za podmienky, že zaplatia príslušné dane. Hovorca však podotkol, že telefóny, ktoré sú dovezené neoficiálne, respektíve nelegálne, môžu úrady cielene blokovať.
Samozrejme, legislatíva ovplyvňuje aj turistov. Konkrétne tí, ktorí používajú iPhone 16, môžu do Indonézie pricestovať so svojimi smartfónmi, hoci maximálne môžu mať pri sebe len dva kusy. Toto vysvetlenie prichádza nedlho o tom, čo sa objavili špekulácie, že v zahraničí zakúpené modely iPhone môžu byť pri vstupe do Indonézie skonfiškované.
Vraj chráni, no v skutočnosti môže skôr škodiť
Legislatíva pritom nemá slúžiť len investorom, ale aj domácim producentom. Zákaz smartfónov, ktoré neobsahujú dostatok lokálne vyrobených komponentov, údajne chráni tamojších výrobcov, a to tým, že tlačí technologické spoločnosti k tomu, aby s týmito výrobcami nadväzovali cenné kontrakty.
Bhima Yudhistira, riaditeľ Centra ekonomických a právnych štúdií, uviedol, že takúto politiku môžu mnohí považovať za určitú formu protekcionizmu, ktorý práveže môže potenciálnych investorov odradiť. Ďalej poznamenal, že hoci opatrenia cielia na podporu miestneho priemyslu, v skutočnosti môže spôsobiť presný opak. Jeho cenové ponuky totiž nemusia byť pre zahraničných partnerov výhodné.
