Štát sa v poslednom období niekoľkokrát postaral o vyvolanie poriadneho rozruchu. Šnúru často kritizovaných legislatív odštartovalo schválenie konsolidačného balíka, ktorého cieľom je v roku 2025 okresať deficit verejných financií, resp. znížiť ich deficit. Obsahuje množstvo nástrojov či opatrení, ktoré sa priamo i nepriamo dotknú väčšiny obyvateľstva krajiny.
Aktuálne však prichádza celkom potešujúci zvrat udalostí. Nie, štát konsolidačný balík nezruší, no pristúpi k viacerými, na pohľad priaznivým úpravám. Téme sa venuje Spravodajský portál RTVS.
Upravené majú byť obe hlavné opatrenia konsolidačného balíka, menovite 23-percentná základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) a transakčná daň, inak známa aj ako daň z transakcií.
O čo ide?
23-percentná DPH má v budúcom roku predstavovať primárny zdroj príjmu pre štátnu kasu. Oproti súčasnej základnej sadzbe bude vyššia o 3 percentuálne body, v dôsledku čoho dôjde k zdraženiu množstva tovarov a služieb. Výnimkou budú len niektoré tovary a služby, ktorým bola priradená osobitná sadzba. Patrí sem napríklad sadzba vo výške 5 percent, ktorá sa bude vzťahovať na základné potraviny.
Transakčná daň predstavuje nový typ odvodu pre právnické osoby. Odvádzať sa bude z každej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. V prípade elektronických transakcií bola sadzba stanovená na 0,4 percenta. Z každej transakcie sa však nikdy neodvedie viac ako 40 eur. V prípade výberov hotovosti z bankomatu bola stanovená sadzba 0,8 percenta, a to bez maximálnej výšky odvodu.
Podnikateľom taktiež vznikne povinnosť mať založený transakčný účet. Ide o platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, alternatívne platobný účet fyzickej osoby, na ktorom daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.
Predmetom dane nebude finančná transakcia súvisiaca s úhradou daní, odvodov či príspevkov do štátneho rozpočtu. Nie sú ním ani odvody do Sociálnej poisťovne či zdravotnej poisťovne.
Aké úpravy štát chystá?
Pripravované zmeny v rámci legislatívy vyplývajú z predlohy, ktorú pripravil príslušný parlamentný výbor. Po novom sa majú do skupiny tovarov podliehajúcej zníženej (5-percentnej) sadzbe DPH zaradiť aj bezlepkové potraviny, presnejšie bezlepkové pečivo a bezlepkové múky. Tento tovar zvyčajne býva drahší ako bežné pečivo.
Pokiaľ ide o transakčnú daň, tej by po novom nemali podliehať napríklad rôzne mimovládne a neziskové organizácie a združenia, ktoré prevádzkujú verejnoprospešné činnosti. Do tejto kategórie spadajú napríklad organizácie zamerané na ochranu ľudských práv, ochranu životného prostredia či poskytovanie sociálnej pomoci a podporu vzdelávania a športu.
Sadzba vo výške 0,4 percenta z každej odvedenej elektronickej transakcie sa podľa legislatívnej úpravy nebude vzťahovať na širší okruh platieb, ako predpokladá schválený zákon. Okrem toho by sa maximálna výška dane z učinenej transakcie (40 eur) nemala vzťahovať len na prevody realizované v rámci slovenských bánk. Konkrétne táto zmena prispeje medzinárodným obchodným skupinám, ktoré realizujú elektronické transakcie aj v menej slovenských divízií.
Napokon má štát uvažovať aj nad zvýšením základnej sadzby DPH či dane z príjmov pre firmy s vyššími príjmami.
Rozpor s európskym právom
Zavedenie týchto zmien bolo viac-menej len otázkou času. Dokonca aj Európska centrálna banka (ECB) odporučila, aby bola transakčná daň prehodnotená a upravená tak, aby bola v súlade s európskym právom.
Ako sme vás informovali v tomto článku, transakčná daň čelila ostrej kritike kvôli údajnému porušeniu európskeho práva. Malo sa za to, že pre podnikateľov predstavuje neprimeranú, ba až diskriminačnú administratívnu záťaž. Upozornila na to slovenská pobočka International Fiscal Association (IFA), ktorá združuje daňových poradcov, právnikov a vysokoškolských odborníkov.
IFA podotkla, že nakoľko bola transakčná daň schválená Národnou radou (NR) v skrátenom konaní bez riadneho legislatívneho procesu, tento proces nezahŕňal kľúčovú analýzu ohľadne súladu legislatívy s medzinárodným daňovým právom.
Odborníci považovali túto právnu normu za problematickú, a to vo viacerých bodoch. Komplikáciu predstavovalo napríklad to, že by sa daň vzťahovala aj na bankové transakcie realizované slovenskými podnikateľmi na účtoch v zahraničných bankách. Následkom by bolo vyššie zdanenie v prípade cezhraničných zúčtovaných nákladov. Konkrétne na tento problém poukázala Renáta Bláhová, prezidentka slovenskej pobočky IFA a partnerka BMB Partners TAXAND.
