Hoci je Slovensko malá krajina, medzi jednotlivými regiónmi panujú určité rozdiely, pokiaľ ide o priemernú mzdu. Dlhodobo platí, že viac zarábajú obyvatelia západných krajov a okresov. A inak tomu nebolo ani v minulom roku. Je však pravda, že platové rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sa postupne znižujú, informuje denník Teraz.sk.
Inými slovami, postupom času klesá rozdiel medzi regiónmi s najvyššou a najnižšou mzdou, ako aj ukazovateľ vyjadrujúci rozdiel medzi všetkými krajmi a okresmi, čo je tzv. variačný koeficient. Vyplýva to z ekonomického prehľadu Inštitútu stratégií a analýz (ISA), ktorý je založený na údajoch Štatistického úradu (ŠÚ) Slovenskej republiky (SR).
Neprehliadnite
Slováci dlhodobo najviac zarábajú v Bratislavskom kraji a najmenej v Prešovskom kraji. V roku 2023 klesol podiel priemernej mzdy v týchto krajoch na 158 percent, konkrétne zo 177 percent v roku 2006. Pokles rozdielu teda nie je zrovna rapídny, no je evidentný.
Pokiaľ ide o koeficient variácie, ktorý vyjadruje rozdiely v rámci všetkých krajov Slovenska, ten v roku 2023 klesol na 14,1 percenta. V roku 2006 tento koeficient činil 19,3 percenta.
Jednotlivé kraje dosiahli úroveň 63,4 percenta až 75,8 percenta priemernej mzdy Bratislavského kraja.
Inštitút dodáva, že hoci boli platové rozdiely medzi najlepším a najhorším okresom väčšie, vykázali svižnejšie tempo poklesu – z 291 percent v roku 2009 na 194 percent v roku 2023. V rovnakom časovom rozmedzí klesol ukazovateľ rozdielov medzi všetkými okresmi z 23,7 percenta na 15,1 percenta.
Bratislava je z hľadiska priemernej mzdy najlepším krajom aj okresom. Priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji vlani dosiahla 1 751 eur. Najhoršie na tom bol Prešovský kraj, kde ľudia v priemere zarobili 1 111 eur mesačne. Konkrétne v Bratislave činila priemerná mesačná mzda až 2 253 eur.
Pripravované zmeny v mzdách
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, od 1. januára 2025 na Slovensku dôjde k zvýšeniu minimálnej mzdy, a to o 66 eur, resp. 8,8 percenta. Po novom tak bude dosahovať 816 eur mesačne.
Stanovená hranica je výsledkom nedosiahnutia dohody ohľadne konkrétnej novej výšky minimálnej mzdy medzi sociálnymi partnermi v rámci rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR. Bol tak uplatnený automatický vzorec vyplývajúci zo zákona 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Tento vzorec stanovuje výšku minimálnej mzdy v roku 2025 na ekvivalent 57 percent priemernej mesačnej nominálnej mzdy z roku 2023. Tá dosahovala výšku 1 430 eur mesačne.
V skutočnosti môže byť minimálna mzda ešte vyššia, pokiaľ je u daného zamestnávateľa odmeňovanie dohodnuté v kolektívnej zmluve. V takom prípade zamestnancovi prináleží mzdový nárok v závislosti od náročnosti vykonávaných pracovných úkonov, ktorá je určená koeficientom. Táto škála je rozdelená na šesť stupňov:
- Koeficient 1,0 – 816 eur mesačne
- Koeficient 1,2 – 932 eur mesačne
- Koeficient 1,4 – 1 048 eur mesačne
- Koeficient 1,6 – 1 164 eur mesačne
- Koeficient 1,8 – 1 280 eur mesačne
- Koeficient 2,0 – 1 396 eur mesačne
Dobrou správou je, že navýšenie minimálne mzdy ovplyvní nielen konkrétne pracovné pozície, pri ktorých je táto mzda vyplácaná. Ovplyvní aj väčšinu príplatkov, napríklad príplatky za prácu cez víkend, počas noci alebo sviatkov.
Túto zmenu mnohí vrúcne privítajú. Je však otázne, aký efekt bude naozaj mať. Od budúceho roka totiž začne platiť aj konsolidačný balík, ktorý okrem iného zahŕňa navýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) zo súčasných 20 percent na 23 percent.
