Umelá inteligencia (AI) je jedným z najrýchlejšie rastúcich technologických trendov, a to nielen v súčasnosti, ale aj historicky. Jej kapacity prenikajú čoraz viac do útrob ľudskej spoločnosti, čo so sebou prináša kopu možností, ako aj rizík. V poslednej dobe sa prikladá značná pozornosť hlavné rizikám, nakoľko tie sú veľmi vážne.
Ako informuje server iDnes.cz, počet dátových centier pre AI raketovo stúpa. V podstate ide o nevyhnutný vývoj, nakoľko bez nich by rozmach technológie nebol možný. Problémom je, že dátové centrá si pýtajú gigantické množstvá energie, v dôsledku čoho vznikajú obavy z budúcej energetickej štruktúry, ako aj z toho, že elektriny jednoducho nebude dostatok. Ekológovia potom varujú pred hrozbou, ktorú dátové centrá predstavujú pre prechod ekonomík na obnoviteľné zdroje energie (OZE).
Neprehliadnite
Nie je tomu tak dávno, čo sa mnohí obávali, že najväčším žrútom elektriny budú elektromobily. Vyzerá to však, že napokon ním bude AI. Elektrický pohon má pred sebou ešte dlhú cestu. Napríklad v Európskej únii (EÚ) budú povinné až od roku 2035, ak nedôjde k odkladu danej legislatívy. AI sa rozmáha už dnes, a to v čoraz väčšom meradle.
To priamo súvisí s budovaním nových dátových centier, čím rastie záťaž na energetické zdroje. Dôkazom sú aj poprední technologickí giganti, ktorí sa rozhodli v dôsledku ďalšieho vývoja AI čerpať energiu z jadrových elektrární.
Viac energie z jadrových elektrární
Ako sme vás informovali v tomto článku, Google podpísal bezprecedentnú dohodu na nákup jadrovej energie z hŕstky malých modulárnych reaktorov (SMR). Nepôjde však o reaktory tretej strany, ale jeho vlastné. Vybudovať mu ich má spoločnosť Kairos Power. Bezprecedentná dohoda je to z toho dôvodu, že ide o prvú korporátnu zmluvu na svete, ktorá sa týka využívania jadrovej energie výhradne pre súkromné, resp. firemné účely.
Tento projekt by sa mal zrealizovať už v nasledujúcich rokoch. Konkrétne do roku 2030 má Kairos Power pre Google vybudovať prvý malý modulárny reaktor, pričom ďalšie budú postupne pribúdať do roku 2035. Len vďaka nim vraj získa až 500 MW čistej a cenovo dostupnej energie.
Podobne zmýšľa aj Microsoft, ktorý sa na dodávkach jadrovej energie dohodol s elektrárňou Three Mile Island. Tento názov vám môže byť povedomý. Ide totiž o tú istú elektráreň, ktorá sa v roku 1979 stala obeťou obrovskej havárie. Až do katastrofy v japonskej Fukušime išlo o najhoršiu nehodu jadrovej elektrárne v západných krajinách.
Elektrina bude ešte vzácnejšia
S ohľadom na tento trend sa na AI začali zameriavať rôzne investičné organizácie či analytické firmy, ktoré publikujú predpovede o tom, aký vplyv bude technológia mať na energetické zdroje. Napríklad denník The Washington Post nedávno publikoval článok, v ktorom stojí, že rastúce nároky dátových centier môžu spôsobiť nárast cien elektriny v daných lokalitách.
K tejto problematike sa vyjadrila aj spoločnosť McKinsey & Company, ktorá tvrdí, že do roku 2030 bude dátovým centrám pre AI pripadať až 70 percent celkového dopytu po elektrickej energii. Treba podotknúť, že ide o predpoveď týkajúcu sa výhradne Spojených štátov, no podobný vývoj možno očakávať aj v iných regiónoch.
Dátové centrá pritom už dnes majú vyššiu spotrebu energie ako niektoré krajiny. Agentúra Bloomberg poznamenala, že v súčasnosti sa na planéte nachádza 7 000 hotových alebo rozostavaných dátových centier. Pre porovnanie, v roku 2015 ich bolo len 3 600.
Tieto dátové centrá môžu pri nepretržitej prevádzke spotrebovať ročne až 508 terawatthodín (TWh) elektriny, čo je viac, než koľko sa za rok vyrobí v Taliansku alebo Austrálii. Správa agentúry ďalej uviedla, že dopyt dátových centier po elektrickej energii už teraz v mnohých častiach sveta prevyšuje dostupné dodávky.
Hrozivý nárast spotreby
Napríklad vo Švédsku môže dopyt o elektrine pre dátové centrá v priebehu tohto desaťročia stúpnuť až dvojnásobne, pričom do roku 2040 môže dôjsť k opätovnému dvojnásobnému rastu. Na území Spojeného kráľovstva sa predpokladá nárast energetickej spotreby v dôsledku AI o 500 percent do konca budúcej dekády.
Z uvedených údajov jasne vyplýva, že hrozbu pre energetické zdroje nepredstavuje elektromobilita, ale umelá inteligencia. A vzhľadom na to, že táto technológia vystupuje ako kľúčová súčasť podnikateľského modelu mnohých popredných technologických firiem, nemožno očakávať, že by sa táto hrozba v dohľadnej budúcnosti len-tak vyparila.
