O tom, že Slovensko nie je najlepšou krajinou na život, asi viete. Stagnujúci ekonomický rast, vysoká miera inflácie, čoraz mastnejšie poplatky a daňové odvody, to všetko prispieva k zhoršovaniu kúpnej sily bežného obyvateľstva. A keďže platy nerastú tak rýchlo, aby stíhali rastu cien tovarov, služieb a odvodov, dochádza aj k prepadu životnej úrovne. Dokazujú to viaceré smutné štatistiky.
Ako informuje denník Teraz.sk, jedna z týchto štatistík tvrdí, že Slováci majú najnižšie čisté finančné aktíva spomedzi všetkých (porovnávaných) krajín Európskej únie (EÚ). Naopak, dlhy máme druhé najvyššie. Slovensko je pritom jedinou krajinou v regióne nových členských štátov, ktorej obyvatelia majú v priemere viac dlhov ako finančných aktív.
Neprehliadnite
Pôvodne s týmito zisteniami prišla Konfederácia odborových zväzov (KOZ) Slovenskej republiky, a to na základe informácií poskytnutých v správe medzinárodnej poisťovacej skupiny Allianz.
Slovensko je na tom biedne
Ján Košč, ekonomický analytik KOZ, upozornil, že Slováci majú po pandémii koronavírusu, energetickej kríze a vysokej inflácií absolútne najnižší finančný majetok spomedzi vybraných krajín EÚ. Na absolútnom dne rebríčka sme nahradili Rumunsko. Rozdiely pritom nie sú zrovna malé.
Priemerný Slovák podľa skupiny Allianz vlastní finančné aktíva v hodnote 9 160 eur. Napríklad v takej Českej republike vlastní priemerný občan finančné aktíva v hodnote 31 910 eur, čo predstavuje viac ako 3-násobný rozdiel. Veľmi dobre sú na tom aj Slovinci, kde hodnota priemerného finančného majetku činí 28 970 eur, či Maďari, ktorých finančný majetok dosahuje v priemere 22 860 eur. Bližšie máme k Poľsku, v ktorom priemerná výška finančného majetku dosahuje 13 570 eur.
Ďalším smutným faktom je, že v pomere k vlastnenému finančnému majetku majú Slováci extrémne vysoké dlhy. V tomto smere sme v rámci EÚ druhí najhorší, hneď po Estónsku. Priemerná výška dlhu na obyvateľa u nás dosahuje neuveriteľných 10 560 eur. To znamená, že priemerný Slovák dlží viac, než koľko vlastní finančných aktív, a to s rozdielom 1 400 eur.
Košč skonštatoval, že podiel dlhu na hrubých finančných aktívach dosiahol v roku 2023 na Slovensku výšku 54 percent, pričom v medziročnom porovnaní stúpol o dva percentuálne body.
Taktiež upozornil na skutočnosť, že čistý finančný si slovenské domácnosti v nemalej miere ukladajú vo forme podielov v druhom a treťom dôchodkovom pilieri. To môže byť problém, keďže finančný majetok v dôchodkovom sporení je reálne nedostupný, teda nepoužiteľný napríklad na vyplatenie vlastných dlhov či preklenutie ťažkých, resp. finančne náročných období.
Ľahšie to nebude, teda aspoň v blízkej dobe
Uvedené čísla sú naozaj smutné. A žiaľ, v dohľadnej dobe sa to zrejme nezmení. Poukázať možno predovšetkým na vládou schválený a prezidentom podpísaný konsolidačný balík, ktorý obsahuje viacero prísnych opatrení, ktorými vláda sleduje ozdravenie ekonomiky, presnejšie zníženie deficitu verejných financií. Problém je v tom, že veľká časť tohto cieľ a pripadne na plecia bežného obyvateľstva.
Dôjde k navýšeniu základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), a to na 23 percent, čo povedie k významnému zdraženiu početnej skupiny tovarov a služieb. Štát sa síce oháňa zníženou sadzbou DPH (5 percent), no jej pôsobnosť je nateraz značne obmedzená. Platí napríklad na základné potraviny, no zdá sa, že definícia týchto potravín v kanceláriách vládnej koalície vyzerá inak, než ako vyzerá v bežných domácnostiach.
Potom tu máme transakčnú daň. Tá je druhým najväčším opatrením konsolidačného balíka, a teda predstavuje veľkú časť potenciálnych príjmov do štátnej kasy v budúcom roku. Uhrádzať ju budú právnické osoby, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a jednoosobových eseročiek.
Pozostáva z dvoch základných sadzieb. Sadzba vo výške 0,4 percenta sa bude uplatňovať na elektronické transakcie. Vždy sa však odvedie maximálne 40 eur. Druhá sadzba vo výške 0,8 percenta sa bude uplatňovať na výbery z bankomatov. V tomto prípade vláda nestanovila maximálny limit.
Táto daň však postupne naráža na viaceré, niekedy dokonca aj právne komplikácie. Stále je tu teda šanca, že napokon nepríde. Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
Prečo je to tak?
Možno sa pýtate, prečo je ekonomická situácia Slovenska tak zlá? Prečo dnes zarábame takmer toľko sito, čo v roku 2012?
Hoci je pravda, že mzdy stúpli, nezabúdajte, že v priebehu rokov stúpla aj inflácia. Slováci teda zarábajú viac, ale aj viac platia za tovary a služby. Okrem toho aj viac odvádzajú do nenásytnej štátnej pokladnice.
Prečo je ekonomická situácia Slovenska tak zlá, resp. prečo ekonomika stagnuje? Vysvetlením je nastavenie štátu. Hoci sa politické strany vo svojich predvolebných kampaniach bežne srdia tým, ako prinesú vyššie platy a nižšie ceny, za posledných 15 rokov sa to ani jednej vládnej koalícii nepodarilo. Ak došlo k určitým pozitívnym zmenám, boli len krátkodobé. Slovensko v priebehu posledného desaťročia vykázalo jeden z najslabších ekonomických rastov spomedzi východoeurópskych krajín, zatiaľ čo ceny prudko rástli.
