Štát včera (3. októbra) definitívne schválil konsolidačný balík s cieľom zlepšiť stav verejných financií. Medzi odobrenými opatreniami nájdeme predovšetkým vyššiu základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) a novú transakčnú daň, ktorú budú z každej platby či výberu hotovosti uhrádzať právnické osoby. Prostredníctvom konsolidačného balíka chce štát v budúcom roku vyzbierať vyše 2,7-miliardy eur.
Práve zvýšená sadzba DPH má pre štátnu kasu predstavovať najväčší zdroj príjmu. Skutočné prínosy však môžu byť oveľa nižšie. Hovoria tak prepočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), na ktoré upozornil portál Aktuality.sk.
Neprehliadnite
Podľa údajov organizácie štát v budúcom roku na konsolidačnom balíku nevyzbiera vyše 2,7-miliardy eur, ale len približne 2,56-miliardy eur. Ako bolo spomenuté, najviac má zarobiť 23-percentná DPH, ktorá sa bude vzťahovať na väčšinu tovarov a služieb. Podľa štátu táto zmena vygeneruje štátnej pokladnici v budúcom roku viac ako miliardu eur. Martin Šuster, ekonóm RRZ, však má iný názor. Odkazuje pritom na viaceré zmeny, ku ktorým poslanci v rámci konsolidačného balíka pristúpili.
Vyššia DPH zarobí menej, zavážia aj iné faktory
Šuster tvrdí, že RRZ odhaduje finančný prínos zvýšenej sadzby DPH na 0,7-miliardy eur, čo je zásadný rozdiel oproti odhadom vládnych predstaviteľov. Súbežne by však malo dôjsť k zníženiu podielu, ktorý pripadne na plecia slovenských domácností. Z uvedenej čiastky vraj zaplatia menej ako polovicu. Väčšiu časť vraj zaplatia verejné inštitúcie a podniky, ktoré si neúčtujú DPH na výstupe. Zväčšia má ísť o malé podniky s obratom do 50-tisíc eur, prípadne podniky v sektoroch, kde sa neplatí DPH, čiže napríklad banky, poisťovne a zdravotnícke či vzdelávacie inštitúcie.
Rada dodáva, že významný vplyv na skutočný prínos konsolidačného balíka ovplyvní nielen zvýšená, resp. 23-percentná sadzba DPH, ale aj rozšírenie zoznamu položiek, ktoré budú podliehať novo schválenej zníženej sadzbe dane. Tá klesla z 10 percent na 5 percent. Šuster vysvetľuje, že presunutím viacerých tovarov a služieb do zníženej 5-percentnej sadzby DPH, ktoré oveľa viac spotrebúvajú bohatší ľudia, hotely, reštaurácie a športoviská, sa zmena DPH stáva regresívnou. Tým pádom doľahne skôr na chudobnejšie vrstvy, než tie bohatšie.
Problémom je potom aj to, že kým vláda predpokladá, že zvýšenie sadzby DPH automaticky zvýši príjmy štátnej pokladnice, údaje z minulosti naznačujú, že opatrenia tohto charakteru môžu mať napokon opačný účinok. Vyššie ceny pre spotrebiteľov môžu motivovať ľudí k tomu, aby hľadali cenovo dostupnejšie alternatívy, čo vytvára riziko vzniku tzv. sivej ekonomiky či nákupnej turistiky.
- Sivá ekonomika – ekonomická aktivita, ktoré nie je registrovaná a priznaná k dani.
- Nákupná turistika – nakupovanie tovarov a služieb obyvateľmi jednej krajiny za nižšie ceny v inej krajine, kde sú dané tovary a služby dostupné za nižšie ceny.
RRZ ďalej tvrdí, že prijatie konsolidačného balíka v deklarovanej hodnote 2,7-miliardy eur môže vytvoriť priestor pre nové výdavky, ako aj zohľadnenie rizík možného nenaplnenia vytýčeného cieľa schválených opatrení. Zriadenie rezervy považuje za vhodné opatrenie, avšak len v prípade, keď bude táto rezerva využitá iba na zlepšenie stavu verejných financií. Tým by sa mal znížiť rozsah potenciálnej konsolidácie v budúcom období.
Štedrá rezerva
S poznámkami RRZ súhlasí aj Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. Dopĺňa k nim, že aby sa štátu podarilo znížiť deficit na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), stačil by podstatne nižší objem úspor, než aký bol schválený, konkrétne okolo 1,7-miliardy eur. Práve rozdiel vo výške miliardy eur môže vláde slúžiť ako rezerva, po ktorej siahne v prípade, že plánované opatrenia nesplnia svoj účel, prípadne vygenerujú nižšie príjmy, než aké sú naplánované.
