Hotovosť sa v priebehu posledných rokov, predovšetkým počas pandémie koronavírusu, stala čoraz menej preferovaným spôsobom platby za tovar alebo služby. Aj vďaka technologickému pokroku čoraz viac využívame platbu elektronickou formou, ktorá je oveľa rýchlejšia, pohodlnejšia a často aj prehľadnejšia. Platiť pritom dnes nemusíme len kartou, ale aj telefónom, hodinkami či dokonca prsteňom. Už o pár mesiacov sa však môže tento trend otočiť.
Ako informuje portál oPeniazoch.sk, na Slovensku môže výrazne stúpnuť obľuba hotovosti, a to predovšetkým kvôli konsolidačnému balíku, ktorý vláda nedávno schválila. Ten totiž obsahuje aj novú transakčnú daň, ktorá bude od podnikateľov a podnikov vyžadovať odvádzanie „provízií“ do štátnej kasy ako z každej elektronickej transakcie, tak aj z každého výberu z bankomatov. No hoci sa má transakčná daň vzťahovať len na právnické osoby, v skutočnosti môže ovplyvniť úplne všetkých.
Neprehliadnite
Aké sú sadzby?
Vláda pôvodne pre elektronické prevody plánovala daňovú sadzbu vo výške 0,35 percenta, pričom nikdy sa nemalo na dani odviezť viac ako 30 eur (na jednu transakciu). Neskôr ale svoje plány upravila. Sadzba dosahuje 0,4 percenta z každej transakcie. Zvýšený bol potom aj maximálny limit, a to na 40 eur.
V praxi to bude fungovať tak, že ak podnikateľ odošle napríklad sumu 1 000 eur, na základe sadzby odvedie do štátnej kasy 4 eurá. Pokiaľ ide o maximálny limit (40 eur), ten odvedie vtedy, ak odošle platbu v hodnote 10-tisíc eur a viac.
Druhou časťou je poplatok so sadzbou 0,8 percenta, ktorý sa bude vzťahovať na výbery z bankomatov. Za výbery sa tak bude odvádzať dvojnásobok toho, čo za elektronické transakcie. Taktiež treba spomenúť, že pri tejto sadzbe vláda nenastavila maximálny limit. To znamená, že ak si z bankomatu vyberiete dajme tomu 20-tisíc eur, nezaplatíte maximálne 80 eur, ale dvojnásobok, čiže 160 eur.
Podnikateľom taktiež vznikne povinnosť zavedenia a používania transakčného účtu. Veľká časť osôb, ktoré podnikajú (predovšetkým živnostníci), v súčasnosti používa na firemné transakcie svoj vlastný, resp. súkromný účet. To sa bude musieť zmeniť. Rezort financií dávnejšie informoval, že táto povinnosť vznikne približne 190-tisíc podnikateľom.
Vláda vníma transakčnú daň ako ďalší dôležitý zdroj príjmu pre štátnu pokladnicu. Konkrétne v budúcom roku, kedy dôjde k jej zavedeniu, by mala štátu vygenerovať finančné prostriedky v objeme vyše 560-miliónov eur.
O ostatných náležitostiach konsolidačného balíku si môžete prečítať v samostatnom článku na tomto odkaze.
Hotovosť v kopách
Zavedenie transakčnej dane, asi celkom pochopiteľne, mnohých pobúrilo. Nejde totiž o daň, ktorá by bola v krajinách eurozóny bežnou praxou. Slovenská banková asociácia (SBA), že skúsenosti s ňou majú najmä rozvojové krajiny Latinskej Ameriky a susedné Maďarsko.
Verzia transakčnej dane na Slovensku pritom bude vo veľkej miere podobná tej, ktorá bola zavedená na území Maďarska v roku 2012. K dispozícii tak máme celkom jasnú predstavu o tom, ako bude v skutočnosti fungovať a aké prinesie následky.
Asi netreba hovoriť, že zavedenie transakčnej dane výrazne znevýhodní podnikateľov a firmy, ktoré uhrádzajú tovary alebo služby elektronickou formou. A to je asi väčšina z nich. Stojí za zmienku, že toto je hlavný rozdiel, pokiaľ ide o porovnanie s transakčnou daňou v Maďarsku. Tam ju totiž musia platiť úplne všetci, teda nie iba právnické osoby.
Napriek tomu ale môžu byť následky transakčnej dane vážne. Odborníci varujú, že jednou z hrozieb významné navýšenie cirkulácie hotovosti v ekonomike. Inými slovami, dotknuté subjekty budú preferovať hotovosť, keďže pri platbe v hotovosti nebude potrebné platiť zmienenú sadzbu vo výške 0,4 percenta.
Bankári podotýkajú, že najmä v krajinách Južnej Ameriky v dôsledku transakčnej dane došlo nielen k vyššej frekventovanosti hotovostných platieb, ale aj k zvýšenému využívaniu tzv. kvázi peňazí, teda hotovosti nezaťaženej daňou. Najčastejšie na seba brali podobu šekov, vkladových listov či dlhopisov provinčných oblastí.
Pokiaľ ide o Maďarsko, tam je problémom predovšetkým hromadenie hotovosti. Len medzi rokmi 2013 až 2020 stúpol objem hotovostných peňazí v krajine takmer dvojnásobne. Štúdia maďarskej centrálnej banky z roku 2018 pritom tvrdila, že hotovostné operácie v krajine preferovala takmer polovica klientov (46 percent). Pre porovnanie, v tom istom období na Slovensku preferovalo hotovosť len asi 32 percent klientov.
Treba pritom podotknúť, že keď bola v Maďarsku zavedená transakčná daň, ľudia si vopred nahromadili hotovosť, aby sa vyhli novo zavedeným poplatkom.
Nemožno vylúčiť, že k podobným situáciám dôjde aj na Slovensku. Odborníci tvrdia, že riziko pre Slovensko je celkom vysoké. Medzi hlavné negatíva zaraďujú náklady pre firmy na dražbu a platby v hotovosti, ktoré môžu viesť k výraznejším tlakom na rast cenovej hladiny. Veľkou hrozbou je potom aj vznik šedej ekonomiky, teda priestoru pre daňové úniky. SBA varuje, že výnos dane môže byť pre štát napokon nižší, než je strata príjmu v dôsledku daňových únikov.
Hrozieb ja viacero
Svoje obavy na adresu transakčnej dane vyjadrila aj daňová poradkyňa Ingrid Cicáková. Tá uviedla, že samotná daň je pre podnikateľov sankciou na nič, pričom často má byť len likvidačného charakteru.
Najintenzívnejšie vraj vplyv transakčnej dane pocítia menší podnikatelia, ktorých činnosť sa opiera o nákup a predaj tovaru. Pri nákupných a predajných operáciách sa totiž zvyčajne účtuje veľmi nízka marža, a to približne v rozpätí od 2 percent do 6 percent. To znamená, že aby podnikateľ dokázal vygenerovať zisk, musia mu cez účet prúdiť značné toky peňazí.
Problém je v tom, že títo podnikatelia budú musieť odvádzať transakčnú daň aj vtedy, keď nedosahujú finančný zisk a neevidujú nárast majetku či akúkoľvek spotrebu alebo nadštandard.
Vypracovala aj praktický príklad, ktorý demonštruje možné následky transakčnej dane. Porovnala v ňom situácie podnikateľa v službách vlastniaceho s. r. o. s menším počtom zamestnancov, samostatného živnostníka podnikajúceho v oblasti IT služieb a podnikateľa, ktorý prevádzkuje obchod s rozličným tovarom. Do úvahy vzala predpoklad, že všetky tri subjekty ročne generujú rovnaký zisk, a to vo výške 70-tisíc eur.
Kto na tom bude najlepšie? Podnikateľ vlastniaci firmu orientujúcu sa na služby by pri ročnom obrate 200-tisíc eur mohol v dôsledku transakčnej dane zaplatiť odvod okolo 500 eur. Živnostník podnikajúci v IT službách by pri ročnom obrate 85-tisíc eur na transakčnej dani zaplatil pod 100 eur. A majiteľ obchodu? Ten by na dosiahnutie zisku 70-tisíc eur musel pri uvedenom rozpätí bežných prirážok vygenerovať obrat až 3,5-milióna eur, z ktorého by ešte musel na dani zaplatiť asi 14-tisíc eur.
