Asi každý z nás jasne vníma kontinuálny nárast cien mnohých potravín, a to aj tých, ktoré považujeme za základné. Príčin je viacero, no v podstate na nich ani veľmi nezáleží. Dôležitý je výsledok. A tým, ako asi viete, sú neustále vyššie výdaje. Ako píše denník Teraz.sk, Slováci na potraviny míňajú až pätinu rodinných rozpočtov, čo je výrazne nad priemerom evidovaným v rámci Európskej únie (EÚ). Žiaľ, v budúcom roku to zrejme nebude lepšie.
To znamená, že priemerná slovenská domácnosť minie každý mesiac na nákup potravín približne 20 percent svojho disponibilného príjmu. Slovensko má ôsme najdrahšie potraviny spomedzi všetkých členských štátov EÚ.
Neprehliadnite
Zaujímavosťou však je, že hoci sú u nás potraviny v pomere s mesačnými príjmami drahé, stále nimi neváhame plytvať. Poukázala na to Eva Sadovská, analytička spoločnosti Wood & Company, a to pri príležitosti blížiaceho sa Svetového dňa potravy, ktorým je 16. október.
Potraviny sú čoraz drahšie
Sadovská skonštatovala, že ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku, spoločne s Francúzskom, ôsme najvyššie v EÚ. Zatiaľ čo v roku 2022 boli ceny potravín historicky po prvýkrát nad priemerom členských krajín, konkrétne o 1,9 percenta, vlani boli vyššie až o 6,7 percenta.
To znamená, že drahé potraviny máme nielen v porovnaní s EÚ, ale aj susednými krajinami, resp. krajinami Vyšehradskej štvorky (V4), ktorými sú okrem Slovenska aj Česko, Poľsko a Maďarsko. Česi majú potraviny lacnejšie asi o 7 percent, Maďari približne o 5 percent a Poliaci až o 27 percent. Vyplýva to z údajov Eurostatu, konkrétne za rok 2023.
Analytička ďalej poznamenala, že v priebehu posledných dvoch rokov boli na Slovensku evidované rekordne vysoké úrovne inflácie potravín. Horšie to bolo v roku 2022, kedy inflácia potravín činila až 18,6 percenta. V roku 2023 sa inflácia držala na nižších, no stále extrémnych 17,3 percentách. Pokiaľ ide o aktuálny rok, v tom bol nárast cien potravín relatívne mierny, držal sa v rozpätí od 0,1 percenta do 4,9 percenta, čo znamená priemernú úroveň inflácie 1,8 percenta.
Pravidelný výdatný obed je výsadou
Slováci sú na výkyvy cien veľmi citliví, a to najmä pri základných potrebách, čo je kategória, do ktorej nepochybne spadajú aj potraviny. A je to vidieť. Sadovská poukázala na smutnú štatistiku, podľa ktorej si poriadny obed každý druhý deň nemôže dovoliť až 18 percent slovenských domácností. Tento problém má byť evidentný najmä u starších ľudí, ktorí žijú osamotene, ako aj domácností pozostávajúcich z rodiča samoživiteľa s maloletými deťmi, prípadne domácností s dvoma rodičmi a viac ako tromi deťmi.
Ešte smutnejšie však je, že zatiaľ čo niektorí si nemôžu dovoliť pravidelný výdatný obed, iní jedlom plytvajú. V roku 2021 pripadalo na jedného obyvateľa Slovenska približne 99 kilogramov potravinového odpadu, čo znamená, že každý mesiac sme vyhodili vyše 8 kilogramov potravín. V prepočte na deň je to zhruba 275 gramov.
Pochopiteľne, najväčšiu „zásluhu“ na tom mali samotné domácnosti. Z uvedeného objemu si pripisovali podiel vo výške zhruba 67 percent. Zvyšných 33 percent tvoril odpad z prvovýroby (4 percentá), potravinárskeho priemyslu (23 percent), maloobchodu a distribúcie (3 percentá) a zo stravovacích zariadení (2 percentá).
Treba zmeniť prístup
V očiach mnohých to nemusí byť veľký problém, no opak je pravdou. Mnohé domácnosti zvyknú nakupovať vo väčších množstvách, aby boli pokryté základné potreby všetkých členov na dlhší čas. Veľká časť z nich však robí nákupy tak enormné, že sa potraviny nestihnú včas skonzumovať, a tak skončia v koši. Tento prístup je nielen ekonomicky neefektívny, ale taktiež vedie k významnému znečisteniu, ktoré produkuje škodlivé skleníkové plyny.
Keď si to prevedieme do čísel, priemerný Slovák ročne vyhodí zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
Možno pritom očakávať, že v budúcom roku budú potraviny na Slovensku ešte drahšie. Štát totiž nedávno schválil konsolidačný balík, v ktorom vystupuje aj vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH). Konkrétne sa zvýši zo súčasných 20 percent na 23 percent. Väčšina potravín tak bude citeľne drahšia.
Štát síce apeluje na to, že klesne znížená sadzba dane (z 10 percent na 5 percent) na základné potraviny, v súčasnom stave jej podlieha veľmi málo položiek.
