Mnohí Slováci si v budúcnosti po finančnej stránke celkom výrazne prilepšia. Žiaľ, nejde o zmenu, ktorá by sa plánovala už v najbližšej dobe, napríklad od začiatku budúceho roku. Štát stanovil začiatok jej účinnosti až na rok 2026, no ako sa hovorí – lepšie neskoro ako nikdy. Čo presne sa zmení a aký to bude mať prínos priblížil denník Teraz.sk.
Ako iste viete, život na Slovensku je čoraz náročnejší a drahší. Ešte väčšmi sa má situácia zhoršiť začiatkom budúceho roka, kedy nadobudne účinnosť konsolidačný balík. Ten zahŕňa viacero prísnych ekonomických opatrení, vrátane zvýšenej základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). Od apríla potom začne platiť nová transakčná daň.
Štát schválil pozitívnu zmenu
Slovenská ekonomika však neprináša len negatívne vyhliadky. Od roku 2026 by malo dôjsť k veľmi kladnej zmene, ktorú pocíti mnoho Slovákov. Dôjde totiž k zvýšeniu minimálnej mzdy, a to na najmenej 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Hovorí tak novela zákona o minimálnej mzde, ktorá bola poslancami Národnej rady (NR) SR dnes (23. októbra) definitívne schválená.
Doposiaľ sa minimálna mzda kalkulovala ako 57 percent z priemernej mzdy, teda v prípade, že sa partneri nedohodli inak.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) v dôvodnej správe vysvetlilo, že novelou sa navrhuje upraviť výšku percentuálneho podielu, ktorý je rozhodujúci pri ustanovení minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok na 60 percent, ak sa sociálni partneri nedohodnú na inej sume minimálnej mzdy. Rezort dodal, že navrhovaná zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 až 2027.
Novela taktiež obsahuje opätovné rozširovanie záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví. Cieľom je dosiahnuť vyššie pokrytie slovenských zamestnancov v rámci kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv.
Stojí za zmienku, že takéto podmienky tu už kedysi boli. Vyššia minimálna mzda platila do zníženia percentuálneho podielu počas pandémie COVID-19. Pokiaľ ide o rozširovanie záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy, táto úprava už tiež platila, a to do roku 2021.
Viaceré opozičné návrhy skončili v koši
Zora Jaurová z opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS) navrhla, aby bolo do novely zahrnuté aj zosúladenie platových taríf v štátnej a verejnej správe s platnou úpravou minimálnej mzdy. Štefan Kišš, ďalší predstaviteľ PS, dodal, že by bolo vhodné na priemernú mesačnú mzdu nadviazať odvodovú odpočítateľnú položku na úrovni 50 percent. Igor Matovič zase navrhol zavedenie vyššej minimálnej mzdy už v roku 2025.
Poslanci však v rámci záverečného hlasovania viaceré pozmeňujúce návrhy opozície zamietli. Čiastočne začne novela platiť od 15. novembra tohto roka, vo väčšej časti potom od začiatku budúceho roka.
Čo nás čaká v dohľadnej dobe?
Minimálna životná úroveň sa tak na Slovensku zlepší, teda aspoň by sa mala. Otázne však bude aj to, ako budú rásť ceny kľúčových tovarov a služieb, a to nielen v dôsledku vyššej základnej sadzby DPH, ale aj inflácie. Štát od budúceho roka dvihne základnú sadzbu DPH na 23 percent (namiesto doterajších 20 percent). Dôjde síce aj k okresaniu zníženej sadzby dane, konkrétne na 5 percent, avšak tej bude podliehať len menšia časť tovarov a služieb.
Štát ďalej schválil transakčnú daň. Tá pozostáva z dvoch základných sadzieb. Sadzba vo výške 0,4 percenta sa bude uplatňovať na elektronické transakcie. Vždy sa však odvedie maximálne 40 eur. Druhá sadzba vo výške 0,8 percenta sa bude uplatňovať na výbery z bankomatov. V tomto prípade vláda nestanovila maximálny limit.
Problémom je, že konsolidačný balík je v očiach mnohých problémový, a to najmä z hľadiska transakčnej dane. Poukázal na to dokonca aj prezident SR Peter Pellegrini. Vyzval vládu, aby podnikla kroky s cieľom vyvarovať sa nežiadúcim negatívnym dôsledkom schválených opatrení. Napriek tomu ale legislatívu podpísal, čím sa stala definitívnou.
Daň potom vníma ako problémovú aj európske právo. Z jej náležitostí totiž vyplýva, že v prípade cezhraničného zúčtovania bude zdanenie vyššie ako pri priamych prevodoch cez slovenskú banku, nakoľko sa na tieto prípady nevzťahuje uvedený limit vo výške 40 eur, čo naznačuje vážnu diskrimináciu. Upozornila na to Renáta Bláhová, partnerka poradenskej spoločnosti BMB Partners TAXAND, v aktuálnej analýze.
A to nie je všetko, čo má predstaviteľom bloku dvíhať obočie. Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
